Zariadenia na uskladňovanie energie, medzi ktoré patria aj batériové úložiská, síce zvyšujú flexibilitu elektrickej sústavy, no ekonomická motivácia u ich prevádzkovateľov často prevyšuje technickú zodpovednosť. Nabíjanie batérií v čase nízkych cien a ich vybíjanie pri cenových špičkách môže destabilizovať frekvenčnú rovnováhu, upozornil v piatok predseda Úradu pre reguláciu sieťových odvetví (ÚRSO) Jozef Holjenčík.
Analýza Úradu ukazuje, že v štátoch Vyšehradskej štvorky, Rakúsku, Nemecku, Francúzsku a Taliansku vzrástla kapacita zariadení na uskladňovanie energie z 3525 megawatthodín v roku 2022 na 9326 megawatthodín v roku 2024. Za obdobie troch rokov to predstavuje nárast o 165 percent.
„Batériové úložiská sa stávajú neoddeliteľnou súčasťou energetickej budúcnosti, no ich zavádzanie musí rešpektovať technické limity elektrickej sústavy v Slovenskej republike,“ uviedol Holjenčík. V kontexte elektroenergetiky ide v prípade zariadení na uskladňovanie energie najčastejšie o batériové systémy, ktoré umožňujú ukladať elektrinu vyrobenú v čase nízkeho dopytu (napríklad z obnoviteľných zdrojov) a uvoľniť ju neskôr, keď je spotreba vyššia alebo cena elektriny stúpne.
Podľa informácií ÚRSO sa prevádzkovatelia batériových úložísk čoraz častejšie rozhodujú primárne na základe zisku - teda nabíjajú batérie v čase, keď je elektrina lacná, a vybíjajú ich, keď je drahá, aby maximalizovali výnosy. Problém nastáva vtedy, keď tieto rozhodnutia nerešpektujú potreby elektrizačnej sústavy - napríklad môžu zvyšovať odchýlky vo frekvencii alebo zhoršovať stabilitu siete, ak sa veľa batérií vybíja naraz počas špičky bez koordinácie s prevádzkovateľom sústavy.