Slovensko v posledných rokoch dobieha západné krajiny viac cenami ako výkonom ekonomiky. Kľúčovou brzdou je pritom spomalenie rastu produktivity práce. Krajina preto potrebuje zásadné štrukturálne reformy vo viacerých oblastiach, aby oživila svoj rast. Poukázali na to v aktuálnom blogu analytici Národnej banky Slovenska (NBS).
Zo stredoeurópskeho tigra na chvost V4
Pripomenuli, že slovenská ekonomika v období okolo vstupu do Európskej únie veľmi rýchlo dobiehala vyspelejšie krajiny. „V rokoch 2000 - 2008 rástol náš hrubý domáci produkt na obyvateľa takmer dvojnásobným tempom v porovnaní s priemerom EÚ. Kým v roku 2000 bol tento ukazovateľ na úrovni 51 percent priemeru EÚ, v roku 2008 to bolo už 72 percent,“ vyčíslili ekonómovia.
Následne však prišla globálna finančná kríza a s ňou aj spomalenie. Po roku 2015 sa konvergencia k vyspelejším ekonomikám takmer zastavila a v regióne sa Slovenská republika z kedysi dynamického lídra posunula na chvost krajín Vyšehradskej štvorky, upozornili analytici.
„Najviac cítime spomalenie dobiehania v každodennom živote. Cenová úroveň Slovenska v roku 2024 dosiahla 81 percent priemeru EÚ, ale príjmy domácností boli len na úrovni zhruba 73 percent. Inak povedané: žijeme s cenami, ktoré sa vyrovnávajú rakúskym, ale peňaženka zostáva tenšia,“ zhodnotili.
Ide o takzvanú pascu stredných príjmov. Tak ekonómovia nazývajú stav, keď krajina po úvodnom období rýchleho rastu nedokáže prejsť na výrobu s vyššou pridanou hodnotou a začne stagnovať. Krajina je v tejto situácii už príliš drahá na to, aby konkurovala lacnou pracovnou silou, zároveň však ešte nedostatočne inovatívna a technologicky pokročilá, aby mohla súperiť s najvyspelejšími ekonomikami.
Rast produktivity práce spomaľuje
Za nepriaznivým trendom stojí podľa analytikov najmä spomalenie rastu produktivity práce. Tento ukazovateľ vyjadruje, akú hodnotu dokážu pracujúci v danej krajine vytvoriť za odpracovanú hodinu. Zvyčajne rastie vďaka zapojeniu nových technológií či lepšej organizácii práce. Najmä vďaka produktivite rástol v prvej dekáde tohto tisícročia HDP na obyvateľa na Slovensku o približne 4 percentuálne body (p. b.) rýchlejšie ako priemer eurozóny, v uplynulých piatich rokoch sa však tento rozdiel zmenšil na štvrtinu.
„Spomalenie rastu produktivity je zásadný problém, pretože práve ona určuje, koľko dokážeme zarobiť a aký životný štandard si môžeme dovoliť. Navyše, už dnes sa prejavuje vplyv úbytku populácie v produktívnom veku v dôsledku starnutia obyvateľstva, ku ktorému sa v posledných rokoch pridal aj pomalší nárast zamestnanosti. To si v budúcnosti vyžiada ešte rýchlejší rast produktivity pracujúcich,“ vysvetlili ekonómovia.
Ak sa to nezmení, Slovensku podľa nich hrozí, že pasca stredného príjmu sa stane realitou. Zmena si vyžaduje zásadné štrukturálne reformy zamerané na oblasti ako školstvo a inovácie, verejné inštitúcie, zdravotníctvo alebo podnikateľské prostredie.
„Len tak môžeme získať späť stratené tempo a vrátiť sa do čela v regióne. Aj relatívne malé rozdiely v miere rastu totiž môžu mať značné dôsledky, ak pretrvávajú dlhšie obdobie,“ zdôraznili analytici NBS. Pripomenuli, že v rokoch 2000 až 2008 rástla slovenská ekonomika ročne o 4,3 p. b. rýchlejšie ako EÚ a o 2,5 p. b. rýchlejšie ako Česká republika. „Takýmto tempom by Slovensko zo súčasnej pozície dobehlo za necelých 7 rokov úroveň EÚ a za osem rokov aj Česko,“ doplnili.