Očakávané zjednodušenie a zrýchlenie čerpania eurofondov prostredníctvom integrovaných územných investícií (IÚI) v Košickom samosprávnom kraji (KSK) aj v meste Košice zatiaľ nenastalo. Konštatoval to Najvyšší kontrolný úrad s tým, že kontrola poukázala okrem iného na meškanie implementácie, slabú koordináciu a len čiastočný strategický prínos schválených projektov v programovom období 2021 - 2027.
„Ku koncu prvého polroka 2025 bola miera čerpania európskych prostriedkov takmer nulová. Zazmluvnenosť dosahovala približne 13 percent v Košickom kraji a 20 percent v samotných Košiciach,“ informovala hovorkyňa NKÚ Daniela Bolech Dobáková. Národní kontrolóri upozorňujú, že tento stav ohrozuje efektívne využitie európskych zdrojov a môže viesť k ich neefektívnemu využitiu a neúmernému tlaku len na ich vyčerpanie. Projekty prevažne nemali strategický charakter a chýbal im širší regionálny prínos.
„Ak chceme, aby európske zdroje priniesli skutočný rozvoj regiónov, musíme posilniť strategické plánovanie a lepšie koordinovať úsilie regiónov,“ uviedla podpredsedníčka NKÚ Henrieta Crkoňová.
Kontrolný úrad pripomína, že v programovom období 2021 - 2027 má Slovensko k dispozícii 12,6 miliardy eur z fondov EÚ, z čoho 2,41 miliardy (19,2 percenta) sa realizuje prostredníctvom mechanizmu IÚI - nástroja určeného na financovanie strategických projektov s významným územným dopadom. Audit bol zameraný na implementáciu nástroja na úrovni Ministerstva investícií, regionálneho rozvoja a informatizácie a zároveň pilotne na úrovni Košického samosprávneho kraja a udržateľného mestského rozvoja (UMR) Košice v období 2021 - 2024.
Ako zistili kontrolóri Najvyššieho kontrolného úradu, ministerstvo investícií ako riadiaci orgán pre Program Slovensko nezabezpečilo včasné a jednoznačné podmienky pre implementáciu integrovaných investícií. Vyhlasovanie výziev sprevádzalo slabé plánovanie a koordinácia. Prvé rozdelenie alokácie v roku 2022 prebehlo bez konzultácií so zástupcami samospráv a neodrážalo potreby regiónov.
Proces implementácie integrovaného územného rozvoja (IÚR) brzdili opakované úpravy štatútov Rady partnerstva Košického kraja a Kooperačnej rady udržateľného mestského rozvoja Košice, čo spôsobilo meškanie schvaľovania projektov.
Integrovaná územná stratégia KSK bola schválená, samosprávny kraj však podľa NKÚ nezabezpečil jej riadne monitorovanie za rok 2023. Projekty podporené radami nemali integrovaný a širší strategický charakter. Väčšinou išlo o individuálne modernizácie a rekonštrukcie majetku. Rady nevyužili možnosť nastaviť jasné pravidlá, čo oslabilo transparentnosť výberu projektov. Uprednostnili rýchlosť schvaľovania pred skutočným prínosom pre región.
Z pohľadu kontrolného úradu jedným z dôvodov schvaľovania individuálnych a izolovaných projektov bolo aj nesprávne pochopenie zámeru tohto nástroja. „Niektoré samosprávy si princíp rovnosti prístupu vysvetlili nesprávne, ako snahu rovnomerne rozdeliť financie medzi všetky mestá a obce namiesto podpory strategických riešení s regionálnym prínosom,“ uviedla Crkoňová.
NKÚ odporúča parlamentnému výboru pre verejnú správu a regionálny rozvoj, aby zaviazal rezort pre investície pripraviť implementáciu IÚI pre obdobie po roku 2027 čo najskôr po zverejnení návrhu novej legislatívy o Európskych štrukturálnych a investičných fondoch. Odporúča tiež aktualizovať metodiku tvorby integrovanej územnej stratégie a každoročne predkladať výročnú správu o pokroku implementácie, ktorá by bola predložená poslancom Národnej rady i verejnosti.