Európsky parlament (EP) v stredu zahlasoval za finálnu podobu legislatívy EÚ zameranej na postupný zákaz dovozu ruského plynu do EÚ, ktorý začne platiť od jesene 2027. Slovenskí europoslanci majú rôzne názory na tento legislatívny návrh, informuje spravodajca TASR.
Europoslankyňa a tieňová spravodajkyňa tejto legislatívy Ľubica Karvašová (PS) v pléne EP zdôraznila, že ide o historické rozhodnutie a ocenila širokú zhodu medzi poslancami, ako aj „konkrétne riešenia pre Slovensko“. V kontraste s tým sú podľa nej vyhlásenia predstaviteľov slovenskej vládnej koalície, ako aj jej nezaradených zástupcov v EP.
„Ako tieňová spravodajkyňa za politickú skupinu Obnovme Európu som sa na tejto legislatíve aktívne podieľala a podporovala riešenia, ktoré zohľadňujú špecifickú situáciu Slovenska. Rusko nie je spoľahlivý dodávateľ a ruský plyn nie je lacný. Ak by bol, Slovensko by dnes nemalo jedny z najvyšších cien energií pre firmy v celej EÚ a štát by nemusel míňať stovky miliónov eur na energopomoc,“ povedala.
Pripomenula, že Slovensko dnes väčšinu plynu dováža z iných krajín a má prepojenia so všetkými susedmi. Zákaz ruského plynu sa začne postupne v druhej polovici roka 2027 a Slovensko má vyrokované najdlhšie prechodné obdobie spolu s konkrétnymi technickými výnimkami. „Aktívne som podporila časti návrhu, ktorý má konkrétne riešenia pre Slovensko. Legislatíva obsahuje aj klauzulu umožňujúcu Slovensku technicky zvládnuť prechodné obdobie a umožňuje, aby nám eurokomisia pomohla pri diverzifikácii,“ uviedla.
Monika Beňová (Smer-SD) odkázala, že toto rozhodnutie bude z hospodárskeho hľadiska škodlivé pre Úniu a osobitne pre Slovensko. „Medzinárodný menový fond nám v tejto súvislosti predpovedá veľmi nepriaznivý vplyv týkajúci sa poklesu hrubého domáceho produktu. Môže pre nás znamenať výrazný nárast cien plynu a s tým súvisiaci pokles konkurencieschopnosti slovenského priemyslu, ako aj dosah na oslabenie našej energetickej bezpečnosti,“ odkázala.
Za dôležitú pre Slovensko považuje výnimku, ktorá mu umožní využívať dlhodobý kontrakt na dodávku ruského plynu o dva roky dlhšie a kľúčové podľa nej bude aj to, akým spôsobom sa Európska komisia postaví k záväzku vo veci kompenzácií, ktoré Slovensku v súvislosti s týmto zákazom prisľúbila.
Miriam Lexmann (KDH) ocenila posun v prospech záruk pre Slovensko, ktorý priniesol finálny návrh textu vyrokovaný mezi Radou EÚ a Európskym parlamentom, kde konkrétne termíny odtrhnutia sa týkajú iba zemného plynu, nie ropy ani jadrového paliva. To je podľa nej na Slovensku technicky realizovateľné bez ohrozenia domácnosti a podnikateľského sektora.
„Návrh ponecháva možnosť vyrokovať pre jednotlivé krajiny aj opodstatnené výnimky. Aj pre tieto záruky som podporila schválenie aktuálneho znenia nariadenia o postupnom ukončení dovozu zemného plynu z Ruska a zlepšení monitorovania možných energetických závislostí,“ povedala.
Tvrdí, že po ukončení vojny a nastolení spravodlivého mieru na Ukrajine musí EÚ konať principiálne, rýchlo a v záujme jej občanov tak, aby nebola svojou nepripravenosťou znevýhodnená pri obnove ekonomických vzťahov.
Martin Hojsík (PS) upozornil, že mier bude možný len vtedy, keď EÚ prestane financovať vojakov vraždiacich na Ukrajine. „Keď prestaneme financovať Putinovu snahu, aby aj Slovensko bolo znova ruskou guberniou. Naša sloboda a prosperita závisia od oslobodenia sa od ruského plynu. Je drahší nielen svojou cenovkou, ale aj tým, že nás pripravil o mier v Európe. Podkopáva konkurencieschopnosť nášho priemyslu a ohrozuje pracovné miesta. Preto som nesmierne rád, že sa ho konečne zbavíme,“ povedal.