Slovákov čaká v budúcom roku ďalšie uťahovanie opaskov. Do platnosti vstúpi už tretí konsolidačný balík vlády premiéra Roberta Fica, ktorý zasiahne najmä zamestnancov a živnostníkov. Doterajšie opatrenia zrejme však nebudú postačovať na zníženie deficitu verejných financií v prepočte na tri percentá výkonu ekonomiky, ako to vyžadujú pravidlá EÚ. Uviedli to analytici oslovení ČTK.
V budúcom roku stúpne sadzba povinných odvodov na zdravotné poistenie zamestnancov a znovu tiež živnostníkov, ktorým súčasná vláda tieto odvody zvýšila podobne ako zamestnávateľom už skôr. Živnostníkom stúpnu aj najnižšie odvody na sociálne poistenie. Štát bude tiež viac zdaňovať zárobky ľudí s nadpriemernými príjmami, a to aj zárobky politikov.
Nové dane
K terajším sadzbám dane z príjmov fyzických osôb vo výške 19 a 25 percent pribudnú ďalšie dve, a to 30 a 35 percent. Stúpnu aj niektoré ďalšie dane, ako napríklad daň, ktorú platia poisťovne z vybraného poistného v neživotnom poistení. Živnostníci už naopak nebudú platiť daň z finančných transakcií.
"Tretí konsolidačný balík sa v roku 2026 najviac dotkne ekonomicky aktívnej časti populácie, predovšetkým zamestnancov a živnostníkov. Naopak, domácnosti s nízkymi príjmami a sociálne zraniteľné skupiny zostávajú aj v tomto balíku relatívne viac chránené," uviedol analytik 365.bánk Tomáš Boháček.
Podľa nezávislej rozpočtovej rady vládne opatrenia v budúcom roku znížia príjmy rodín v priemere o 2,1 percenta.
Príjmy domácností
"Zatiaľ čo konsolidácia v roku 2025 zvyšovala ceny, keďže vyššie a nové dane a náklady sa prenášali do cien, v budúcom roku konsolidácia zasiahne disponibilné príjmy domácností. To v kombinácii s naďalej zvýšenou mierou inflácie bude vytvárať tlak na domácnosti a ich spotrebu," napísal analytik bankového domu Slovenská sporiteľňa Marián Kočiš.
Podľa Boháčka najnovší konsolidačný balík bude z pohľadu domácností citeľnejší ako tie dva predchádzajúce, keďže prichádza v čase, keď už sú úspory domácností oslabené. Za hlavnú slabinu doterajších krokov vlády na ozdravenie štátnych financií označil ich zameranie na príjmy rozpočtu, zatiaľ čo štrukturálne reformy ohľadom rozpočtových výdavkov postupujú pomalšie.
Kočiš nepredpokladá, že Slovensko stlačí schodok verejných financií na úroveň zodpovedajúcu trom percentám výkonu ekonomiky skôr ako v roku 2028. Vlani deficit bežného účtu dosiahol 5,5 percenta hrubého domáceho produktu.
Fico dal skôr najavo, že po troch kolách konsolidácie jeho kabinet v budúcom období už nehodlá pokračovať v doterajšom spôsobe ozdravovania verejných financií. Detaily o nových opatreniach však neuviedol. Taktiež Ficova vláda zvýšila niektoré výdavky v sociálnej oblasti, najmä zaviedla plnohodnotný 13. dôchodok pre poberateľov rôznych druhov penzií.