Ceny klasickej nafty a benzínu sa v úvode tohto roka po niekoľkých týždňoch zlacňovania stabilizovali. Ich nárasty boli len minimálne a výrazne pod dlhodobým priemerom. Medziročne kupovali motoristi v prvom týždni 2026 pohonné látky o sedem percent lacnejšie, informoval v piatok Štatistický úrad.
„Základné druhy palív v priemere zdraželi o 0,1 centa za liter a prémiové palivá do 0,5 centa za liter. Boli to nepodstatné zmeny, dlhodobý priemer medzitýždňových nárastov či poklesov sa pohybuje na úrovni 1,5 centa za liter,“ priblížili štatistici.
Za liter benzínu 95 platili motoristi v úvode roka v priemere 1,450 eura, bežná nafta stála 1,401 eura. Prémiové benzíny sa predávali za 1,652 eura/liter a prémiová nafta za 1,599 eura/liter.
Lacnejšie plyny
Ceny všetkých sledovaných plynov podľa štatistického úradu oproti predchádzajúcemu týždňu klesli. Cena skvapalneného zemného plynu (LNG) bola na úrovni 1,494 eura a medzitýždňovo zlacnela o takmer 10 centov za kilogram. Stlačený zemný plyn (CNG) stál 1,739 eura za kilogram, teda o 0,9 centa menej ako na konci roka 2025. Skvapalnený ropný plyn (LPG) sa predával za 0,678 eura, jeho cena klesla o desatinu centu za liter.
„Rovnakú cenu ako v predchádzajúcich týždňoch platili spotrebitelia za bioLNG (1,783 eura/kg) aj za vodík (21,60 eura/kg),“ vyčíslili štatistici.
Oproti rovnakému obdobiu minulého roka bola cena CNG vyššia o 6,6 percenta. Lacnejšie ako pred rokom sa predával LPG o 11,7 percenta, LNG o 12,9 percenta a ekologický plyn bioLNG o 23,8 percenta.
Elektrická energia na nabíjanie elektromobilov sa v prvom týždni roka podľa štatistického úradu predávala za nezmenené ceny. Pri stredne rýchlom nabíjaní (AC - do 22 kW) za 0,41 eura za kilowatthodinu (kWh), pri rýchlom nabíjaní (DC - do 150 kW) 0,55 eura za kWh a pri ultra rýchlom nabíjaní (DC - nad 150 kW) za cenu 0,69 eura/kWh.
Analytik: Kľúčovou témou ostáva riziko presýtenia trhu
Budúci týždeň môžu ceny pohonných látok na slovenských čerpacích staniciach stagnovať, prípadne mierne klesnúť o jeden až dva centy. Predpokladá to analytik finančných trhov XTB Matej Bajzík.
„Cena ropy sa po miernom výpredaji opäť vrátila nad úroveň 60 amerických dolárov za barel. Predchádzajúci pokles súvisel najmä s optimistickými vyhliadkami na vyšší objem venezuelskej ropy,“ priblížil odborník.
Eskalácia napätia medzi Spojenými štátmi a Venezuelou podľa neho opäť otvorila otázku geopolitického rizika na trhu s ropou. Z pohľadu energetických trhov však ide skôr o politickú než fundamentálnu udalosť. Poukázal na to, že hoci Venezuela disponuje jednými z najväčších preukázaných zásob ropy na svete, ktoré dosahujú okolo 300 miliárd barelov, jej reálny význam pre globálnu ponuku je v súčasnosti výrazne obmedzený.
„Dlhoročné sankcie, podinvestovanosť ropnej infraštruktúry a technologický úpadok spôsobili, že produkcia krajiny sa pohybuje výrazne pod historickými maximami a predstavuje len zlomok svetovej ťažby. Väčšina tohto objemu navyše smeruje do Ázie a je často obchodovaná s výraznými zľavami,“ vysvetlil Bajzík.
Aj preto bola podľa neho reakcia cien ropy na svetových burzách prakticky zanedbateľná a po správach o eskalácii konfliktu len mierne klesali. „Trh vyhodnotil situáciu ako udalosť bez okamžitého dopadu na globálnu rovnováhu ponuky a dopytu. Venezuela tak zostáva skôr dlhodobým politickým než krátkodobým cenotvorným faktorom na trhu s ropou,“ zhodnotil analytik.
Kľúčovou témou ostáva podľa neho riziko presýtenia trhu. Zoskupenie OPEC+ na svojom poslednom zasadnutí potvrdilo, že ponechá produkčnú politiku nezmenenú minimálne do začiatku roka 2026 a zároveň si nastavilo nový mechanizmus pre budúce kvóty od roku 2027. Súčasne počíta s tým, že v rokoch 2025 až 2026 porastie ťažba mimo OPEC+, najmä v USA, Brazílii, Kanade a Argentíne, čo pridáva tlak na stranu ponuky. „Pokiaľ by sa ešte k tomu v čase obnovila ťažba ropy vo Venezuele, trh by mohol čeliť prebytku aj na dlhšie obdobie,“ doplnil Bajzík.