Šéf Slovnaftu pre HN:​ Zavretá Družba osekáva hospodárenie, aj Česi sú na konci rúry a majú obrovské problémy

Dnes je to 39. deň, odkedy k nám ropovodom Družba z východu netečie žiadna ropa. Naša rafinéria musela prejsť na záložný režim, vláda vyhlásila stav ropnej núdze.

Aké dosahy by malo na Slovnaft, ak by k nemu už nikdy neprišla ani kvapka ruskej zmesi Urals? A do akej miery pocítime dosahy vojny na Blízkom východe? Aj o tom v HNtelevízii porozprával nový generálny riaditeľ a zároveň predseda predstavenstva spoločnosti Slovnaft, Gabriel Szabó.

Okrem toho, že ste aktuálne už na čele Slovnaftu, máte už šesť rokov zároveň na zodpovednosti downstream v celej skupine MOL, to znamená všetky záležitosti okolo spracovania ropy. Čo to obnáša?

Od roku 2020 mám naozaj na starosti downstream. Teda časť hodnotového reťazca, ktorý začína nákupom ropy, jej spracovaním aj distribúciou, čiže mám na starosti tri rafinérie, dva petrochemické komplexy. A to vrátane nákupu ropy, logistiky a celého veľkoobchodu.

Od začiatku decembra minulého roka ste teda na najvyššej pozícii v Slovnafte nástupcom Oszkára Világiho. Keď prestala 27. januára tiecť ropa Družbou, bolo to pre vás povedzme dosť intenzívne privítanie. Mysleli ste si vtedy, že ropa cez Ukrajinu k nám nepotečie ešte aj v marci?

Nie, musím povedať pravdu, že nie. Preprava cez ropovod Družba bola od vypuknutia vojny prerušená viackrát, konkrétne toto bol dvadsiaty tretíkrát. Či už to bolo v Ruskej federácii, Bielorusku alebo na Ukrajine. Čiže prekvapením je to, že ešte stále nie je sprevádzkovaná.

Váš predchodca Oszkár Világi v komentári v HN napísal, že skutočnosť, že Družba je nefunkčná, je politické rozhodnutie a nie technický problém. „Môžeme sa k tomu stavať ideologicky, ale následky budú materiálne,“ odkázal. Je Družba technicky v poriadku na ukrajinskom území a schopná prevážať ropu?

My sme v kontakte so všetkými partnermi, ktorí majú na starosti prevádzku po celej trase ropovodu Družba. My sme dostali informáciu o tom, že tá prevádzka je prerušená na ukrajinskej strane. Keď sme sa dopytovali, čo je dôvod, odpoveď bola, že bola zasiahnutá jedna veľká ropná nádrž, išlo o 75-tisíc kubíkov ropy, ktorá horí, a z toho dôvodu táto prevádzka je prerušená. Dostali sme ubezpečenie o tom, že ak sa požiar uhasí, tak sa Družba spustí.

Požiar trval relatívne dlho. Potom sme dostali informáciu, že je problém ešte s nejakými riadiacimi systémami a s ďalšou infraštruktúrou. Vieme zároveň, že na Ukrajine je problém s dodávkami elektrickej energie, čiže na to, aby fungovala Družba, je potrebná elektrická energia pre kompresory. Zároveň sme dostali aj neformálne informácie, že je to o politike. Čiže keď sa ma spýtate, aký je dôvod, ja som tam nebol, moji kolegovia tam neboli, čiže by bolo asi najlepšie, keby sme tam mohli poslať technický štáb, ktorý by to preveril. Ja si osobne myslím, že asi je to súbor faktorov a možno v takej časovej následnosti, ktorú som pomenoval.

Ukrajinský Naftogaz v stredu informoval, že dokončuje analýzu porúch zariadenia. Dodal, že nehoda na jednej z nádrží spôsobila značné vnútorné poškodenie ropovodu, ktoré nie je vidno nejakými vonkajšími snímkami alebo vonkajším pohľadom. Ukrajina hlási, že ropovod spustí až v apríli. Hovorím to aj kvôli tomu, že premiér Robert Fico aj maďarský premiér Viktor Orbán prišli s tým, že zvonku by ten ropovod mal byť v poriadku. Komunikujete s Naftogazom o tom, že teda sú tam nejaké poruchy vo vnútri?

Naftogaz deklaruje to, že je ešte stále nejaká technická porucha, ktorú je potrebné vyriešiť. No opäť prízvukujem, že ja sa k tomu neviem vyjadriť. Ja osobne v súčasnosti vnímam veľký tlak na to, aby Družba bola čo najskôr spojazdnená, pretože ropovod ozaj v súčasnej geopolitickej situácii potrebujeme.

Vyčerpal Slovnaft aktuálne už svoje interné zásoby suroviny?

Vyčerpá ich v priebehu pár dní.

Kedy začnete čerpať surovinu, ktorú ste dostali ako výpožičku od štátu v rámci núdzových zásob ropy?

Začneme ju čerpať v priebehu pár dní, čiže ja si myslím, že v priebehu víkendu začneme čerpať strategické zásoby Slovenskej republiky.

Na aké obdobie teda máte aktuálne k dispozícii fyzicky surovinu, z ktorej sa budú vyrábať palivá?

Čiže ako som povedal, vlastné zásoby budú vyčerpané teraz v priebehu pár dní, od víkendu začneme používať 250 000 ton od štátu. Na to, aby sme vedeli zásobovať slovenský trh, tak potrebujeme zhruba 8 000 ton. Áno, čiže keď si vydelíte, tak prídeme na to, že to je zhruba niečo cez mesiac.

Čiže do polovice apríla ste zaistení. Avizovali ste tiež, že ste si objednali sedem tankerov s ropou zo Saudskej Arábie, Líbye, Nórska, Kazachstanu. Tie by mali prísť začiatkom marca. Je začiatok marca, pristáli tie tankery už v Chorvátsku?

Kontinuálne objednávame stále ďalšie tankery, čiže už sme teraz nad číslom, ktoré je väčšie ako sedem. Prvý tanker, ktorý prišiel z Líbye, sa už vyčerpáva v chorvátskom termináli Omišal v Jadranskom mori. Ďalšie tankery sú očakávané v priebehu niekoľkých dní. Bolo zlé počasie, čiže možno to bude omeškané o nejakých 2–3 dni maximálne. Zatiaľ, čo sme dostali informácie od prepravcov, sa zdá, že sme v poriadku.

O akých objemoch ropy hovoríme v prípade týchto tankerov?

Máme v rámci skupiny MOL dve rafinérie, ktoré nemajú priamy prístup k moru, a jednu, ktorá má takýto prístup v chorvátskej Rijeke. Pre spomínané prvé dve rafinérie máme objednaných zhruba jeden milión ton ropy.

Ide o alternatívne ropy. Na ich spracovanie ste deklarovali investície asi za 200 miliónov eur. Podľa výročnej správy ešte za rok 2024 ste deklarovali, že ste reálne spracovali zhruba 14 percent alternatívnych rôp. Vlani to malo byť 24 percent, tento rok by to teda malo byť 1:1. Zhruba 40 percent vašej produkcie zostávalo pre domáci trh, 60 percent bol export. Ste teda teraz v situácii, že viete domáci slovenský trh zásobovať aj bez toho, aby sem prišla čo i len kvapka ruskej ropy Urals?

Vaša úvaha je správna, otázka je takisto správna, tá odpoveď je oveľa komplexnejšia, čiže má to mnoho technologických, logistických, geopolitických a ekonomických perspektív, či to vieme alebo nevieme a na aké dlhé obdobie. Ak by som to mohol prirovnať k niečomu, tak je to tak, ako variť vajíčko v desaťlitrovom hrnci plnom vody, čo sa dá.

Áno, to sa dá.

Keby ste to videli niekoho, že to varí prvýkrát, tak sa usmejete. Druhýkrát ho asi napomeniete a tretíkrát to už riešite viac.

Otázka by bola, že prečo to robí.

Takže je to veľmi obdobné. Rafinéria, keď beží na nízkom výkone, je to neefektívne. Je to ako variť vajíčko v desaťlitrovom hrnci plnom vody. Je to trápenie pre celú technológiu, trápenie pre ľudí, je to míňanie energií.

V akom režime teraz beží rafinéria? Bolo komunikované, že pôjdete na minimálny obmedzený režim.

Máme v Slovnafte dve destilačné jednotky. Keď to opäť prirovnám k dvom hrncom, každý z nich vie spracovať denne 8,5-tisíca ton ropy. Jeden hrniec sme vypli, v druhom spracovávame teraz tuším 7,5-tisíca, čiže ideme tiež na nejaký obmedzený výkon. Ale všetko, čo je za hrncami, to je pripravené na to, aby prišla z tých dvoch hrncov celá hmota. Čiže za tým, čo sú výrobné jednotky a tie potrebujú, aby išli tie dva hrnce naraz. Preto to je veľmi neefektívne. Čiže v súčasnosti spracovávame minimálne množstvo, ktoré je dostatočné pre slovenský trh. Zároveň, keď budeme čerpať štátne hmotné rezervy, tak tam je aj obmedzenie exportu, ktorý sme už zaviedli. Čiže neexportujeme nikam nič, aby všetko to, čo spracujeme zo štátnych hmotných rezerv, aby bolo primárne spotrebované na slovenskom trhu.

Zároveň ste deklarovali, že žiadni vaši zákazníci doma ani v zahraničí aktuálnym zastavením toku ruskej ropy nebudú obmedzení. Znamená to v praxi to, že Slovnaft teraz pristúpil k tomu, že nakupuje a ďalej predáva na export už hotové produkty?

Áno, bolo to správne vyjadrenie, čiže ozaj sa snažíme zabezpečiť, aby každý náš zákazník podľa zmluvy dostal to, čo si objednal. Neexportujeme, no musíme nahradiť tieto objemy z nejakých tretích strán, ktoré sa snažíme importovať do jednotlivých krajín.

Aké denné straty v tomto smere aktuálne počíta Slovnaft?

Ja vám nepoviem žiadne čísla. Sme kótovaní na burze. Keď príde ďalší štvrťrok, tak tie čísla budú verejne prístupné.

Jedna vec je komodita a druhá trasa. Okolo južného ropovodu Adria sa vedú polemiky. MOL zverejnil vyhlásenie, v ktorom hovoril, že testované a reálne kapacity nie sú v symbióze. Chorváti hovoria, že maximálna ročná kapacita by mala byť medzi 11 až 11,5 milióna ton. MOL na druhej strane hovoril, že nikdy sa tam neprepravilo viac ako dva milióny ton ropy ročne. Aká je teda teraz z vášho pohľadu maximálna kapacita Adrie?

Pred desiatimi rokmi sme investovali do ropovodu 150 miliónov eur na slovenskej a na maďarskej trase, aby sme boli pripravení na takúto situáciu.

A čo sa týka prepravy. Správne ste poznamenali, že v priemere to bolo zatiaľ len dva milióny ton, čo je overené. V minulosti bolo viacero pokusov, aby sme testovali s Janafom prepravu na chorvátskom úseku. Keď sme skúšali maximálnu kapacitu, testy neboli úspešné. Keď sa ma pýtate na kapacitu, ja pevne verím, že je taká, aby to bolo dostačujúce. Ale reálne nikto nevie, koľko to je, lebo to nebolo ešte otestované na maximálnu kapacitu.

Dohodli sme sa s našimi partnermi v Chorvátsku, že tento rok urobíme testovanie na maximálnu kapacitu, je to sekvencia testov. Táto sekvencia bude ukončená až na jeseň alebo pred zimou tohto roku, pretože v súčasnosti máme odstavenú najväčšiu destilačnú jednotku v Maďarsku kvôli minuloročnému požiaru. Cez Janaf teraz nepotrebujeme plnú kapacitu, lebo polovica prevádzky je odstavená v Maďarsku.

Koľko ropy z juhu teda potrebujete? Na Slovensko potrebujete do päť miliónov ton ropy.

Nominálna kapacita je šesť miliónov, v Maďarsku je to osem miliónov. Keď vám chodí loď, nefunguje to tak, že si pustíte kohútik a tečie voda. Vodu musí kontinuálne niekto nalievať v sudoch. Chceme veriť v to, že to bude v poriadku, ale nemôžeme tvrdiť, že rúra zvládne 15 miliónov alebo 14 miliónov ton ropy.

Teraz teda neviete úplne presne, keď príde naraz viac tankerov ropy, ako ropovod zareaguje?

To ešte nikdy nebolo odskúšané. Priemerne sa prepravovali dva milióny ton, neprepravovalo sa ani šesť, ani desať, ani viac. Krátkodobé testy, keď sme skúšali maximálnu kapacitu, zlyhali. To sú fakty, z ktorých môžeme usudzovať, či to rúra zvládne alebo nezvládne.

Spýtam sa inak. Aká bola tá kapacita, pri ktorej sa ešte nezlyhávalo?

Bohužiaľ, to vám teraz neviem presne povedať, boli to hodinové kapacity.

MOL mal alternatívu, že ruská ropa sa dovezie do Chorvátska a prevezie sa ropovodom do Maďarska a na Slovensko. Chorváti to odmietli. Nemôže byť tým argumentom aj to, že by sa Chorváti mohli obávať reakcie zo strany Spojených štátov?

Nie, lebo Spojené štáty to nezakazujú a ani žiadne sankcie Európskej únie či iných štátov. Dokonca z Európskej únie máme výnimku na spracovanie ruskej ropy, ktorá prichádza Družbou, s tým, že ak je prevádzka na Družbe porušená, môžeme si kúpiť ruskú ropu na mori. Toto je politické vyjadrenie Chorvátska, ktorému ja celkom nerozumiem, nie som politik.

Tlačová správa MOL-u zhrnula ceny jednotlivých trás, kde Chorvátsko vychádza najdrahšie. Plus MOL spomínal argument, že samotná preprava tankermi je drahšia, čo je asi logické. Do akej miery z celkovej maloobchodnej ceny tvoria práve tieto náklady na tranzit a ako by to mohlo zasiahnuť spotrebiteľa?

Prvá rovina je to, čo by sa stalo, ak by sme všetko nosili cez Janaf. Tu sú opäť tri uhly pohľadu. Prvý je technologický. Ako ste správne spomínali, investujeme do diverzifikácie, s diverzifikáciou sme neskončili. Predpokladám, že budúci rok by sme ju mali ukončiť. My nie sme stopercentne technologicky pripravení na to, aby sme spracovali iné ropy ako ruskú ropu.

A teraz sa diváci môžu spýtať – prečo je to tak? Nie je ropa ako ropa, preto sú rozličné druhy ropy a preto aj rozličné ropy majú rozličné ceny. Nefunguje to tak ako pri rafinovanom cukre.

Z každej ropy viete vyrobiť rôzne produkty?

Áno, niektoré ropy sú ťažké, iné sú ľahšie, v niektorých je viac plynov, síry a majú inú hustotu. Technologické zariadenia na to nie sú uspôsobené. To je prvá technologická rovina. Druhá rovina je logistická. A to či je Janaf schopný alebo nie je schopný dodať surovinu. Ja vám to neviem povedať. Viem len to, že keď sme testovali maximálnu kapacitu ropovodu, tak tá nebola úspešná. Zároveň je tu tretia rovina – geopolitická: či vieme kúpiť ropu, či bude a či ju vieme dostať na Stredozemné more a potom na Jadran v krátkodobom horizonte. A potom je tu aj ekonomická rovina. Všetci sú si vedomí toho, že ruská ropa je lacnejšia ako iné druhy, čiže aj to má nejaký efekt.

Čo sa týka ceny, my máme cenovú politiku, ktorá sa odvíja od kótovaných cien na burze, tie sú verejne prístupné, stále je tam silná korelácia, my sa nemôžeme odtrhnúť a byť extrémne drahší alebo extrémne lacnejší. To by spôsobilo zrútenie nášho trhu. Ak by som bol extrémne drahý, tak mi sem začnú nosiť surovinu iní importéri, ktorí môžu ísť s cenou dole, a tým pádom neviem predať produkt. Ak by som bol extrémne lacný, tak prečo by som to robil – vyrábal by som so stratou a zároveň by som obmedzil import.

A keď sa vám to predraží?

Poviem príklad, ako by to mohlo vyzerať finančne. Naši konkurenti majú rafinériu v Česku, odrezali sa od ruskej ropy a ropu nosia z Terstu cez ropovod TAL. Sú na konci rúry a majú s tým obrovské problémy, lebo sú posledná rafinéria na celej trase. Všetky rafinérie, ktoré sú po ceste, si zoberú, čo potrebujú, a oni – podľa mojich neformálnych informácií – pevne veria, že dostanú to, čo potrebujú. Keď si pozriete ich hospodárske výsledky, vidíte, že sú negatívne.

Chápem, že sa im môže stať, že im neprídu celé objemy, ale asi sa im nestane to, čo sa stalo Slovnaftu – že im nepríde vôbec nič.

Moji kolegovia používajú príklad: keď máte výťah, to neznamená, že nechcete mať schody. Hoci väčšinou chodíte výťahom a verím, že 99 percent ľudí sa odvezie hore aj dole výťahom. Ale asi by málokto šiel bývať do bytu, kde schody nie sú. Ja si myslím, že spoliehať sa na jednu neoverenú logistickú cestu by bolo veľmi nezodpovedné.

Premiér Robert Fico ešte vo februári povedal, že ceny pohonných hmôt sa podľa neho zvyšovať nebudú. To politicky môže povedať, ale nechcela by som byť generálny riaditeľ rafinérie, ktorý to počuje. To, čo vidíme aktuálne na pumpách, tak zatiaľ podľa môjho pohľadu nevnímame, že nejde ruská ropa.

Ako som povedal – máme transparentnú cenovú politiku, odvíjame sa od kótovaných cien finálnych produktov. My sa chováme transparentne a férovo. Pán premiér vravel, že sa nám uvoľnia strategické zásoby, že neočakáva, že tá situácia bude nejak pokrivená – ja si myslím, že to bolo férové očakávanie. V súčasnosti však vďaka geopolitike vidíme úplne inú situáciu. Vidíme vyššie ceny ropy – tak asi nemožno očakávať, že nebudete zvyšovať ceny.

Asi všetci budú zvyšovať ceny v dôsledku situácie okolo Iránu. Ešte posledná otázka k tým trasám. Pomoc s prepravnou trasou nám ponúklo aj Česko, ale tam by boli potrebné investície. Z vášho pohľadu, v akom časovom horizonte by bolo možné využiť českú trasu?

Bola spracovaná štúdia uskutočniteľnosti. Tiež na základe nášho dopytu v minulosti sme kontaktovali MERO – čo je v podstate dvojička Transpetrolu v Česku. Dopytovali sme sa ich, či by sme ropu mohli dostať tou istou trasou, akou dostávajú ropu české rafinérie. Je tam minimálna kapacita, ktorá by bola teoreticky k dispozícii. Teraz je nedostatočná. Druhou vecou je, že táto trasa by bola lacnejšia ako kratšia trasa cez Janaf, čo je tiež veľmi zaujímavé. A po tretie, aby bola kapacita k dispozícii pre Slovnaft, sú potrebné investície. Myslím si, že by to trvalo rok, možno dva.

Hlavná výhoda ruskej ropy bola prezentovaná v tom, že z nej dokážeme vyrobiť viac nafty. Dieslu je v Európe nedostatok. Ako sa zmení pomer produktov, keď začnete využívať alternatívne ropy?

Ak budeme kupovať inú ropu, pomer sa zmení. Keď kúpime ľahšie ropy, budeme mať väčší výstup benzínov a plynov. S čím je problém, lebo keď máte veľký kotol, plyny sú ľahšie ako kvapalina. Keď to vychádza z vrchnej časti, tak je tam istý priemer rúry a keď je toho plynu viac, tak cez rúru to nevie prejsť. Preto musíte mať v „hrnci“ menej objemu.

Preto musí ísť naša kapacita nižšie. Teraz, keď došlo ku kritickej situácii na Družbe, sme kúpili ropy, ktoré sú blízke Uralsu. Avšak kúpili sme to, čo je k dispozícii na trhu. Pokiaľ ste v krízovej situácii, tak si po náročnom výstupe kúpite čokoládku v potravinách – aj keď to nie je váš obľúbený Snickers.

Vo výročnej správe z roku 2024 ste uviedli, že vaše výrobné portfólio bolo 52 percent nafta, 22 percent motorové benzíny. Kam by bez ruskej ropy mohla klesnúť?

Ja si myslím, že by to bolo pod 50 percent.

Ako na vás vplýva situácia v Iráne a teda fakt, že Hormuzský prieliv, cez ktorý ide 20 percent svetovej ropy, je teda de facto neprejazdný – on de jure je, ale tankery stoja. Aké dosahy vy aktuálne vnímate?

Prvý dosah bol, že sme si overili, či tankery, ktoré sú objednané, budú mať obmedzenú logistickú trasu – a nebudú. Keď ste sa pýtali, aké tankery prídu, tak prídu zo Saudskej Arábie. Zo Saudskej Arábie mali ísť cez Hormuzský prieliv, ale sú vybudované ropovody, dokonca ropa nejde ani cez Suez, ani cez Egypt. Čiže dodávky nie sú na kritickej ceste. Tá všeobecná situácia je však iná.

Ceny ropy narástli od januára, keď kríza začala, narástli zhruba o 20 dolárov. Druhou vecou je geopolitika. V súčasnosti cez jarné obdobie globálne mnoho rafinérií odstavuje na údržbu a generálne opravy, čiže dopyt po rope nie je veľký. Ďalší faktor je, že vzhľadom na veľký tlak Spojených štátov na Čínu a Indiu, aby nekupovali ruskú ropu, ruská ropa je v tankeroch niekde v tieňovej flotile a hľadá svojho kupca a teraz je k dispozícii. Tieto dva faktory vytvárajú vankúš.

Keď si vezmete, že 20 percent celosvetovej ponuky je obmedzených, tak cenový šok by mal byť vysoko nad 100 dolárov – a to nevidíme. Všetci veria, že ako rýchlo došlo k eskalácii, tak rýchlo príde k deeskalácii. Vidíme, že Irán sa snaží situáciu eskalovať tým, že napadol civilnú infraštruktúru v okolitých štátoch a chce vyvíjať tlak na Indiu, Čínu a ostatné krajiny, aby tlačili na Spojené štáty a situácia sa čo najskôr urovnala.

Sú odhady, že ak by došlo k blokáde prielivu, tak ropa by išla nad 100 dolárov, čo by bolo prvýkrát od augusta 2022.

Videli sme, že ropa bola 120 dolárov a ceny motorových palív na Slovensku boli niečo pod dve eurá. V západnej Európe boli tieto ceny dokonca 2,40 eura za liter.

Čo by sa dialo s dostupnosťou palív, ak by situácia trvala dlhšie?

Konflikt sa musí vyriešiť. V osemdesiatych rokoch, keď bola iracko-iránska vojna, Spojené štáty poskytli vojnové lode, ktoré sprevádzali ropné tankery. V roku 2022, keď ropa išla na 120 dolárov za barel, vtedajší prezident Joe Biden uvoľnil strategické rezervy v Spojených štátoch. Boli to historicky najväčšie rezervy, ktoré predtým nikdy neboli v takejto miere uvoľnené, aby kompenzovali nárast ropy.

Každý 10-dolárový nárast spôsobuje zhruba 0,3 až 0,4 percentný nárast inflácie. Čiže ak ropa narastie o 20 dolárov, je to takmer jedno percento inflácie. Spotrebitelia sú veľmi citliví na ceny palív, hlavne v Spojených štátoch.

Hrozí, že v Európe môže nastať situácia, že budeme mať problém s dostupnosťou nafty?

Európa je závislá na importe nafty. Vaša úvaha je správna. Ak to bude trvať dlhodobo, tak budeme mať problém s naftou. Ja si myslím, že veľa problémov bude aj so zemným plynom, ktorý je ťažko nahraditeľný a ktorý nemá vankúš, aký som spomínal predtým.

Keď sa teraz snažíte zabezpečovať si alternatívne ropy, vnímate už aj vy nejaké problémy?

Už začíname. Nemôžeme si vyberať. Kupujeme za ceny, ktoré sú na trhu. Ak sa ruská ropa predáva s nejakým diskontom, teraz kupujeme ropu, ktorá je nad kotáciou, čiže s prémiou. Zachytil som, že ruská ropa je o 30 percent lacnejšia ako iné ropy, a mnohí ľudia sa k tomu vyjadrujú. Ja si myslím, že to nie je správne a že si narúšajú svoju kredibilitu. Tak ako ropa Brent má svoju kotáciu, tak aj ruská ropa má svoju kotáciu. V súčasnosti je smerodajná kotácia ruskej ropy, ktorá má byť dodaná do Indie a to je zhruba tretina z tých 30 percent.

Druhou rovinou sú maloobchodné ceny. Kedy plánujete preceňovať palivá na Slovensku?

My to robíme kontinuálne. Myslím si, že od štvrtka je cena už zvýšená.

A dá sa očakávať, že zdraženie bude výraznejšie a budeme sa blížiť k úrovniam ako pri začiatku vojny na Ukrajine? Vtedy sme sa rozprávali, či budeme tankovať za dve eurá.

To závisí, ako rýchlo bude vyriešená kríza v Iráne.

V Nemecku bol istý záchvev paniky alebo nervozity, boli publikované správy o tom, že ľudia išli viac tankovať. Vnímate aj vy na Slovensku, že by sa začali zásobovať zákazníci?

Mnohí spotrebitelia predpokladajú, že ceny budú rásť, takže si natankujú lacnejšie. Je to normálna reakcia obyvateľstva.

Čo by v tejto situácii znamenalo, ak by stopka pre ruskú ropu prišla skôr ako v roku 2027?

Ruská ropa je v súčasnosti zastavená a robí nám to obrovský problém. Predsedníčka Eurokomisie poprosila prezidenta Ukrajiny, aby sa Družba sprevádzkovala čo najrýchlejšie. Je to veľký problém.

Ak by bola Družba spustená, tak už nemáte problém?

Tak po prvé by nemali problém Slovensko ani Maďarsko. Nemalo by problém ani Česko, nemalo by problém Poľsko. Severná časť Družby v súčasnosti prepravuje kazašskú ropu pre rafinérie, ktoré sú v Nemecku. Čiže severná vetva Družby funguje a neprechádza cez Ukrajinu, ale ide z Ruskej federácie cez Bielorusko, Poľsko do Nemecka.

Je nejaký predpoklad, že ak by sa situácia na Blízkom východe neukľudnila, mohlo by to podľa vás zatlačiť na to, že cez Družbu alebo Adriu by sa pustila ruská ropa a dostane sa aj k vám?

Ja si myslím, že skôr je dôležité sa opýtať, aký je scenár Európskej únie. Očakávam, že situácia bude deeskalovaná tak rýchlo, ako bola eskalovaná. Vysoké ceny ropy nie sú dobré pre žiadneho politika. Irán je takisto závislý od exportu ropy, takže aj im to spôsobuje problémy, pretože exportujú cez tú istú trasu.

Slovnaft dosiahol za rok 2024 tržby na úrovni 5,5 miliardy a vykázaný zisk 366 miliónov eur. Na dani z príjmu ste zaplatili 140 miliónov eur. Aktuálna situácia vám výrazne odrezáva z hospodárenia?

Áno.

Asi nepoviete úplne presne.

Povedal som, že áno. A môžem opäť povedať ten istý príklad. Máme susednú rafinériu v Česku, pozrite sa, aké sú tam hospodárske výsledky.

Tá skončila v strate, ale zatiaľ asi Slovnaft neočakáva, že by ste tiež mali byť v strate?

To závisí od situácie.