Hypotéky na Slovensku pribúdajú po stovkách miliónov každý mesiac. Len za február tohto roka to bolo takmer 600 miliónov. Národná banka Slovenska sa z pozície regulátora snaží tieto objemy z času na čas okresávať.
Robí tak preto, aby sa u nás nerozšírili nesplácané úvery.
Napríklad v pandemickom roku 2020 sprísnila takzvaný parameter DSTI, ktorý znížila z 80 na 60 percent. V praxi to znamenalo, že kým dovtedy mohlo smerovať na všetky podlžnosti až 80 percent z mesačného čistého príjmu, po novom to bolo len 60 percent. A to ešte treba od tejto sumy odpočítať životné minimum.
Ďalší, zatiaľ posledný zásah sa dotkol zas ukazovateľa DTI, teda celkovej zadlženosti k ročnému príjmu. Banky vám podľa tohto parametra poskytnú hypotéku maximálne vo výške osemnásobku ročného príjmu. Ak teda zarábate 900 eur v čistom, úverový dom vám požičia maximálne 86 400 eur.
Toto však platí len pri klientoch do 40. roku života, teda pri tých, u ktorých je vysoká pravdepodobnosť, že hypotéku splatia ešte pred odchodom do dôchodku. Od roku 2023 sa pri starších klientoch osemnásobok kráti vždy o štvrť percentuálneho bodu za každý ďalší rok. Ak by ste teda žiadali o úver ako 45-ročný, namiesto osemnásobku dostanete už len 6,75-násobok ročného platu.
Po rokoch sú však opäť na stole ďalšie zmeny. HN sa v odpovediach na šesť kľúčových otázok pozreli na to, čo chce NBS zmeniť, ako by tieto zmeny mali vyzerať a ako sa dotknú bežného Slováka.
1. Čo je ukazovateľ LTV a prečo ho chce NBS upraviť?
Tento článok je určený pre predplatiteľov.
Zostáva vám 77% na dočítanie.
Zostáva vám 77% na dočítanie.
