Dvanásť miliónov ton za rok. Takýto objem odpadu vzniká každoročne na Slovensku. Keď si toto číslo rozmeníme na drobné, len 20 percent z neho tvorí komunálny odpad, ktorý vyprodukujú domácnosti. Zvyšných 80 percent odpadu pochádza z priemyslu a stavebníctva.
Na Slovensku sa už dlhodobo diskutuje o tom, ako najlepšie nakladať s odpadom. Téma sa často stáva polarizujúcou najmä vtedy, keď sa rozhovory stočia na výstavbu nových spaľovní. Kým veľkí priemyselníci volajú po ich výstavbe, niektoré neziskové organizácie či starostovia dotknutých obcí proti spaľovniam spisujú petície.
To sa nepáči domácemu priemyslu, ktorý musí odpad na spaľovanie voziť aj do susedného Rakúska, kde ho tamojšie zariadenia zhodnocujú. Či postavíme nové spaľovne, alebo budeme odpad recyklovať, prípadne ukladať na skládky, diskutovali na HN konferencii Okrúhly stôl o budúcnosti odpadu v Slovenskej republike zástupcovia odpadového priemyslu s aktivistami.
Dva názory na spaľovne
V článku sa ešte dočítate:
- Aké sú pri spaľovniach argumenty ochranárov a aké firiem.
- Čo vyčítajú Slovensku pri odpadoch zahraniční investori.
- Ako situáciu s odpadmi riešia Česi či Rakúšania.
Dostupné pre predplatiteľov 
Tento článok je určený pre predplatiteľov.
Zostáva vám 76% na dočítanie.
Zostáva vám 76% na dočítanie.
