Súčasná vláda Roberta Fica sa snaží ozdraviť štátnu kasu už tretí rok. V roku 2023 sme začínali na deficite verejných financií na úrovni 5,31 percenta HDP.
Napriek prvému konsolidačnému balíčku opatrení za približne dve miliardy eur sa schodok v roku 2024 ešte mierne zvýšil na 5,35 percenta HDP.
Vlani sa však po druhom, ešte objemnejšom konsolidačnom balíku diera v štátnej pokladnici prvýkrát od roku 2022 zmenšila na 4,45 percenta HDP. Svedčia o tom na jar revidované údaje Štatistického úradu.
Jedným z vedľajších efektov ozdravovania verejných financií, najmä prostredníctvom zvyšovania daňovo-odvodového zaťaženia, je však brzdenie ekonomického rastu.
Ten sa vplyvom uťahovania opaskov v kombinácii s externými faktormi zo zahraničia scvrkol z 2,1 percenta v roku 2023 na vlaňajších 0,8 percenta. Aktuálne však vláda už avizovala, že ak má prísť ďalší konsolidačný balíček, nebudú ho tvoriť zmeny, ktoré by zvyšovali daňovo-odvodové zaťaženie firiem či pracujúcich ľudí.
O tom, ako sa dá ďalej zlepšovať stav štátnej pokladnice bez toho, aby sa hospodárstvo ešte viac dusilo, sa HN rozprávali s ekonomickým analytikom Tatra banky, bývalým šéfom Inštitútu finančnej politiky Jurajom Valachym.
Ako by ste zhodnotili doterajšiu úspešnosť konsolidačného úsilia súčasnej vlády?
Vláda predstavila tri konsolidačné balíky, pričom každý mal inú štruktúru. Zároveň však došlo aj k novým výdavkom, napríklad v oblasti miezd či obrany. Keď sa na to pozrieme celkovo v horizonte troch rokov, vidíme, že deficit síce klesol, ale nie výrazne. Stále máme pred sebou veľký kus cesty.
V článku sa ešte dočítate:
- koľko miliárd ešte musí štát ušetriť,
- prečo sa deficit môže opäť zhoršiť,
- kde vidí analytik najväčší priestor na škrty,
- aké riziká zdedí vláda po voľbách.
Dostupné pre predplatiteľov 
Tento článok je určený pre predplatiteľov.
Zostáva vám 78% na dočítanie.
Zostáva vám 78% na dočítanie.
