Slovenská ekonomika dopláca na výrazne negatívne a nepredvídateľné vplyvy, ktoré prichádzajú z externého prostredia. Patria k nim obchodné vojny, clá zo strany USA, globálne vojenské konflikty, vysoké ceny energií v Európskej únii, ropná kríza, či negatívny vývoj u najväčších obchodných partnerov.
Ak by nebol externý „protivietor“ taký výrazný, Slovensko mohlo rok 2026 končiť s deficitom blízko k úrovni tri percentá hrubého domáceho produktu.
Fiškálny plán
Poukázalo na to Ministerstvo financií v súvislosti s odpočtom strednodobého fiškálneho plánu, ktorý v stredu schválila vláda.
Ministerstvo vo Výročnej správe o pokroku Slovenskej republiky 2026 pristúpilo k zmierneniu fiškálneho cieľa deficitu na rok 2026, a to o 0,2 percentuálneho bodu na úroveň 4,3 percenta HDP.
Miernejší cieľ oproti predchádzajúcim plánom je stanovený aj na ďalšie dva roky, kedy má schodok klesnúť postupne na 4,2 a 4,1 percenta HDP. Aj takto stanovené ciele sú podľa MF plne v súlade s fiškálnymi pravidlami EÚ. Avizovalo, že definitívne ciele budú presne stanovené v Návrhu rozpočtu verejnej správy na rok 2027.
„Externé prostredie ovplyvňuje veľkú časť našej ekonomiky. Ak sa nedarí našim obchodných partnerom v Európe, automaticky ťahajú so sebou dole aj Slovensko. Škody sa počítajú v miliardách eur,“ zdôraznilo ministerstvo.
V tejto súvislosti odhaduje, že negatívne vplyvy za uplynulé dva roky len pre spomalený hospodársky rast pripravili Slovensko o takmer päť miliárd eur.
Externé vplyvy
Rezort pripomenul, že Slovensko sa okrem negatívnych externých vplyvov musí vysporiadať aj s nevyhnutným ozdravením verejných financií, ktoré sa počas vlád v rokoch 2020 až 2023 ocitli medzi najhoršími v celej EÚ.
„Vláde sa však stanovené ciele podarilo naplniť a v rokoch 2024 a 2025 dokonca znížila deficit viac, ako pôvodne plánovala. Kým v roku 2024 bol očakávaný deficit na úrovni 5,97 percenta, reálne hospodárenie skončilo s deficitom 5,35 percenta HDP. Rok 2025 pôvodne počítal s deficitom 4,72 percenta, ale skutočný deficit dosiahol po potvrdení Eurostatom úroveň 4,45 percenta HDP,“ podčiarklo Ministerstvo.
„Situácia nie je priaznivá a Slovensko dopláca na negatívny vývoj externého prostredia. Občania SR nemôžu doplácať na to, čo sa deje s ekonomikou Nemecka alebo Rakúska, od ktorej sme bytostne závislí. Rovnako nemôžu doplácať na chybné rozhodnutia EÚ v otázke cien energií alebo na ropnú krízu, ktorú Slovensko nespôsobilo. Aj napriek tomuto extrémnemu protivetru riadime verejné zodpovedne voči občanom, aby sme v čo najväčšej miere ochránili sociálny štandard bežných ľudí a vedeli robiť silnú prosociálnu politiku tak ako doteraz,“ zhodnotil minister financií Ladislav Kamenický (Smer-SD).
