Nové spojenia, ktoré sa rátajú na desiatky. Ďalšie a ďalšie bázované lietadlá. Vnútroštátna linka do Košíc, ktorá naberá na popularite.
Bratislavskému letisku sa darí tak, ako nikdy v minulosti. Svedčia o tom rekordné čísla – iba necelé štyri mesiace tohto roka stačili na to, aby Letisko M. R. Štefánika odbavilo milión cestujúcich. Vlani tento míľnik dosiahlo až v polovici júla.
Podľa prognóz by sa počet cestujúcich tento rok mohol pohybovať okolo štyroch miliónov – čo by bol oproti vlaňajšku dvojnásobok.
O úspechu svedčí aj umiestnenie v rebríčku Skytrax World Airport Awards 2026, kde obsadilo 9. miesto spomedzi všetkých letísk východnej Európy.
Vedenie zároveň chystá viaceré úpravy, nástupné mosty a začína sa diskutovať aj o možnom rozšírení terminálu.
Napriek tomu v jednom ukazovateli naše najväčšie letisko absolútne prepadáva. Ocitlo sa na najhoršom mieste v rámci celej Európy.
Portál airtiper.com analyzoval, ako sú vzájomne prepojené hlavné mestá Európskej únie.
Na prvom mieste sa umiestnili dve letiská. „Prekvapivo nejde o najväčšie európske uzly, hoci stále patria medzi významné letiská. Najvyššie možné skóre, 26 bodov, dosiahli Atény a Varšava, čo znamená, že majú priame letecké spojenie so všetkými hlavnými mestami krajín Európskej únie,“ uvádza letecký web.
Na druhej priečke sú spoločne Paríž, Kodaň, Amsterdam a Malta, tretie miesto si zasa delí susedná Viedeň s Rímom, Dublinom, Bruselom a Berlínom.
A ako obstála Bratislava? Je na úplnom chvoste rebríčka, spojenie ponúka iba do ôsmich iných hlavných miest v rámci EÚ.
Predbehla ju aj Ľubľana, ktorá ponúka 10 spojov do metropol.
„Z pohľadu kvality konektivity je mimoriadne negatívnym zistením aj fakt, že Bratislava je jediným hlavným mestom v EÚ bez priameho napojenia na národného sieťového dopravcu. Jediným sieťovým dopravcom pôsobiacim na letisku je Pegasus Airlines, avšak ide o nízkonákladovú spoločnosť a napríklad služby biznis triedy z Bratislavy nie sú k dispozícii vôbec,“ dodáva v tejto súvislosti airtiper.com.
Generálny riaditeľ letiska Bratislava pred časom v rozhovore pre HN povedal, že s národnými sieťovými dopravcami rokujú. „Chýba objem cestujúcich, ktorý by bol pre ne dostatočný. Aerolinky sú ochotné prísť aj bez toho, ale chcú finančné kompenzácie. A to nie je cesta,“ vysvetlil Dušan Novota.
Dodal, že títo dopravcovia vývoj na letisku sledujú. „Keď dosiahneme kritickú masu, klasické aerolinky prídu samy,“ dodal v tejto súvislosti.
