Ak Slovensko nezačne vnímať zdravotníctvo ako strategickú investíciu, ohrozí tým nielen zdravie ľudí, ale aj budúcu konkurencieschopnosť celej ekonomiky.
V utorok na to upozornili Róbert Babeľa z Project HealthCare a makroekonomický analytik Slovenskej sporiteľne Marián Kočiš, autori nového indexu finančnej udržateľnosti zdravotníctva (Healthcare Financial Sustainability Index - HFSI).
Slovenské zdravotníctvo nie je pripravené na starnutie obyvateľstva.
Demografické výzvy
„Zdravie populácie priamo ovplyvňuje produktivitu práce aj dlhodobý ekonomický výkon krajiny. Zdravší ľudia menej často vypadávajú z pracovného procesu, dokážu pracovať efektívnejšie a zostávajú ekonomicky aktívni dlhšie, čo je pri nepriaznivom demografickom vývoji kľúčové. Lepší zdravotný stav populácie zároveň znižuje tlak na verejné financie a podporuje stabilitu spotreby domácností,“ vysvetlil Kočiš.
Slovensko pritom momentálne čelí viacerým demografickým výzvam. Slovenský priemysel, ktorý zamestnáva približne štvrtinu všetkých pracujúcich, stojí na generácii, ktorá starne a nemá ju kto nahradiť. Viac ako 90 percent priemyselných pracovníkov v súčasnosti tvoria ľudia vo veku od 25 do 64 rokov. Starnutie obyvateľstva sa však týka celej ekonomiky.
Do roku 2050 budú na jedného seniora pripadať menej ako dvaja pracujúci. Ľudia nad 65 rokov pritom spotrebúvajú 40 až 50 percent všetkých zdravotných výdavkov. HFSI porovnáva finančnú udržateľnosť zdravotných systémov v krajinách strednej a východnej Európy. Slovensko v ňom skončilo za Českom, Poľskom aj Estónskom a za poslednú dekádu zaznamenalo najpomalší rast udržateľnosti zdravotníctva v regióne.
Kým Slovensko si polepšilo len o 4,72 bodu, Estónsko o viac ako 26 bodov a Litva o takmer 29 bodov. „Krajiny, ktoré zreformovali zdravotníctvo na začiatku desaťročia, dnes profitujú z výsledkov. Slovensko reformu odkladá a dáta ukazujú, že čím dlhšie bude čakať, tým bude dobiehanie drahšie a ťažšie,“ skonštatoval Babeľa.
Zdravotníctvo ako strategická priorita
Autori indexu preto upozorňujú, že bez dlhodobej reformy zdravotníctva bude Slovensko len ťažko udržiavať konkurencieschopnú ekonomiku a dostatok práceschopných ľudí. Odporúčajú zaradiť zdravotníctvo medzi strategické priority štátu, chrániť zdravotné výdavky pred automatickými konsolidačnými škrtmi a prepojiť reformy s dlhodobou ekonomickou stratégiou krajiny.
Za kľúčové považujú aj stabilizáciu zdravotníckeho personálu, efektívnejšie a transparentnejšie fungovanie systému, podporu digitalizácie či vytvorenie podmienok, ktoré pomôžu zdravotníctvu lepšie reagovať na demografické aj ekonomické tlaky. Zdôraznili aj úlohu prevencie, s čím súhlasí aj Lucia Špinerová z COOP Jednota Slovensko, ktorá na tlačovej konferencii prezentovala pohľad zamestnávateľov.
„Za dôležité považujeme aktívne pristupovať k podpore prevencie a prostredníctvom spolupráce zamestnávateľov a aktérov zdravotného systému pomáhať ľuďom, ktorým záleží na ich zdraví. Zamestnanec, ktorý sa stará o svoje zdravie, predstavuje dôležitý pilier nielen pre zamestnávateľa, ale aj pre celú spoločnosť a štát,“ zhodnotila.
