Firmy majú už len necelý mesiac, aby sa zbavili pokút a úrokov za nezaplatenú daň. V rámci daňovej amnestie môžu najneskôr do 30. júna 2026 dodatočne priznať a zaplatiť dane, ktoré v minulosti neodviedli, a to bez akéhokoľvek trestného postihu. Upozornila na to daňová odborníčka Silvia Hallová z poradenskej spoločnosti Grant Thornton.
Amnestia sa týka pokút a úrokov z omeškania evidovaných k 30. septembru 2025 a daňových priznaní, ktoré mali byť k tomuto dátumu podané.
V praxi to znamená, že daňovník, firma alebo živnostník podá dodatočné priznanie alebo zaplatí nedoplatok najneskôr do konca júna. Momentom úhrady sa sankcie automaticky odpustia.
„Ak teda napríklad firma má nedoplatok na dani vo výške 1000 eur, zaplatí len túto istinu a zbaví sa tak už udelenej pokuty a prípadne aj sankčného úroku,“ priblížila odborníčka.
Daňová amnestia sa uplatňuje na pokuty a úroky z omeškania pri všetkých daniach s výnimkou miestnych daní a poplatkov. Neuplatňuje sa ani na osobitný odvod, solidárny príspevok, preddavok na daň, daň platenú splátkami alebo odklad dane. Daňová amnestia sa takisto nevzťahuje na daňové nedoplatky vyplývajúce z daňových kontrol a exekúcií.
Daňová amnestia je súčasťou snahy vlády získať v rámci konsolidácie verejných financií prostriedky z doteraz nevymožiteľných dlhov, ktoré podľa údajov Inštitútu finančnej politiky (IFP) predstavujú okolo 2,5 miliardy eur.
Má tiež ambíciu znížiť administratívnu záťaž štátu, keďže štát nemusí s vysokými nákladmi angažovať exekútorov a vymáhať pohľadávky. Pre firmy je to spôsob, ako si „upratať“ daňové záležitosti a netlačiť daňové riziká pred sebou.
Hallová je presvedčená, že daňová amnestia dáva zmysel, ak je jednorazová, má transparentné podmienky a kombinuje sa s posilnením daňových kontrol po uplynutí amnestie. Je takisto dôležité ju dodatočne vyhodnotiť.
„Ak by totiž výsledkom bolo získanie dlžných daní prevažne od fungujúcich firiem, na ktoré má vláda cez daňové úrady bežne dosah, štát by viac stratil, ako získal tým, že sa dobrovoľne vzdal príjmov z pokút a penále,“ zhodnotila.
Potenciálnym rizikom daňovej amnestie je podľa odborníčky signál, že pri porušení daňových pravidiel si stačí počkať na amnestiu a v konečnom dôsledku firma neuhradí ani o cent viac, ako mala pred dlhším časom.
Morálny hazard spočíva aj v znechutení poctivých platcov daní, ktorí nabudúce môžu nasledovať vzor neplatičov a vyčakávať na novú amnestiu, pričom dlžné prostriedky môže medzičasom investovať a získavať z nich profit.
Štát príde pri časti dlhov o výnos zo sankčných pokút a úrokov. Pre verejné financie môže výsledok amnestie priniesť krátkodobý zisk, ale dlhodobo oslabiť odstrašujúci efekt sankcií.
