Slovensko patrí v rámci EÚ medzi štáty so slabšou konkurencieschopnosťou. V roku 2024 bolo v rebríčku Inštitútu hospodárskych analýz na 23. priečke z 27 členských štátov EÚ a oproti roku 2022 si polepšilo o jednu priečku. Najslabšie výsledky dosahujeme v oblasti trhu práce, ľudského kapitálu a inovácií či podnikavosti.
Vyplýva to zo Správy o konkurencieschopnosti Slovenska, ktorú v stredu zobrala na vedomie vláda. Inštitút pre stratégie a analýzy (ISA) na Úrade vlády SR v nej rozpracoval desať kľúčových prekážok pri zvyšovaní konkurencieschopnosti a produktivity na Slovensku.
Materiál poukazuje na to, že náklady práce na Slovensku v rokoch 2008 - 2024 rástli najrýchlejšie v rámci krajín V4 a dlhodobo rastú rýchlejšie ako produktivita práce, čo znižuje cenovú konkurencieschopnosť.
Zároveň upozorňuje na vysoké daňovo-odvodové zaťaženie práce - v roku 2024 dosiahlo pri bezdetnom zamestnancovi s priemernou mzdou takmer 43 percent, pričom zamestnanci na Slovensku majú pri rovnakých mzdových nákladoch najnižšiu čistú mzdu v rámci V4.
Odporúča sa preto znížiť daňovo-odvodové zaťaženie najmä pri nízkopríjmových zamestnancoch a zvýšiť investície do vzdelávania, výskumu, inovácií a technológií. Správa tiež identifikuje nízku diverzifikáciu exportu a vysokú závislosť od importu komponentov, polovodičov a energetických surovín.
Navrhuje podporiť odvetvia s vyššou pridanou hodnotou, diverzifikovať export aj import a zvyšovať energetickú predvídateľnosť prostredníctvom dlhodobých kontraktov, rozvoja lokálnych zdrojov a diverzifikácie dodávok plynu.
V reakcii na starnutie populácie a nedostatok pracovnej sily materiál odporúča podporiť návrat talentov, riadenú imigráciu a vyššiu participáciu žien a starších ľudí na trhu práce.
Zároveň poukazuje na regionálny a kvalifikačný nesúlad pracovnej sily a potrebu lepšie prepojiť vzdelávací systém s potrebami trhu práce. V oblasti vysokého školstva a inovácií sa odporúča zvýšiť výdavky na výskum a vývoj, posilniť hodnotenie výskumu a podporiť vznik startupov a inovačných centier.
