Miera nezamestnanosti v Európskej únii minulý rok mierne vzrástla. Dosiahla šesť percent, zatiaľ čo v roku 2024 predstavovala 5,9 percenta. Informoval o tom v stredu štatistický úrad Európskej únie Eurostat.
Spomedzi členských štátov zaznamenalo v roku 2025 najvyššiu mieru nezamestnanosti Španielsko, kde dosiahla 10,5 percenta. Bola to zároveň jediná krajina EÚ, kde nezamestnanosť dosiahla dvojcifernú hodnotu. Nasledovali Fínsko (9,7 percenta) a Grécko (8,9 percenta). Naopak, najnižšiu nezamestnanosť vykázali Česko, Poľsko a Malta.
V Česku predstavovala miera nezamestnanosti 2,8 percenta, v Poľsku a na Malte zhodne 3,1 percenta. Na Slovensku dosiahla 5,4 percenta. Eurostat zároveň poukázal na vplyv vzdelania na mieru nezamestnanosti. Ľudia vo veku 15 až 74 rokov s nízkym vzdelaním zaznamenali vyššiu nezamestnanosť naprieč celou Európskou úniou.
V roku 2025 dosiahla v prípade týchto ľudí 10,5 percenta. Na porovnanie, pri ľuďoch so stredným vzdelaním predstavovala nezamestnanosť 4,7 percenta a s vysokým vzdelaním 3,6 percenta.
Najvyššiu mieru nezamestnanosti v prípade ľudí s nízkym dosiahnutým vzdelaním vykázalo v rámci EÚ vlani Slovensko, a to na úrovni 38,8 percenta.
Nasledovalo Švédsko (20 percent) a Fínsko (18,8 percenta). V týchto krajinách sú zároveň aj najväčšie rozdiely v nezamestnanosti medzi ľuďmi s vysokým a nízkym dosiahnutým vzdelaním.
Na Slovensku rozdiel vlani predstavoval 36,7 percentuálneho bodu (38,8-percentná nezamestnanosť v prípade ľudí s nízkym vzdelaním, zatiaľ čo v prípade ľudí s vysokým dosiahnutým vzdelaním predstavovala 2,1 percenta).
Vo Švédsku tento rozdiel dosiahol 14,9 percentuálneho bodu (20 percent pri ľuďoch s nízkym vzdelaním a 5,1 percenta v prípade ľudí s vysokým dosiahnutým vzdelaním) a vo Fínsku 13,9 percentuálneho bodu (18,8 percenta oproti 4,9 percenta).
