Rast výdavkov štátu a zadlženia predbieha rast hrubého domáceho produktu (HDP), čo sa prejavuje rastom pomeru hrubého dlhu k výkonnosti ekonomiky, ktorý v minulom roku stúpol už na 61,4 percenta HDP.
Celkový dlh je na úrovni takmer 84 miliárd eur, čo predstavuje viac ako 15 500 eur na jedného obyvateľa. Šetrenie na prevádzke štátu bolo nedostatočné, informoval o tom v utorok Najvyšší kontrolný úrad (NKÚ) SR v súvislosti s jeho stanoviskom k návrhu štátneho záverečného účtu SR za rok 2025.
Najnižšie tempo rastu
Ten v súlade so zákonom predložil do parlamentu predseda úradu Ľubomír Andrassy, ktorý upozornil na nevyhnutnosť stimulovania ekonomického rastu. Slovenská ekonomika vlani spomalila, keď reálny rast HDP dosiahol iba 0,8 percenta. Ide o najnižšie tempo rastu za posledné tri roky, pričom zároveň výrazne zaostávalo za priemerom krajín Európskej únie.
NKÚ upozornil, že príjmová časť konsolidačného balíka bola naplnená na necelých 80 percent, z očakávaných 1,9 miliardy eur sa vybralo iba 1,5 miliardy eur. Reforma dane z pridanej hodnoty sa naplnila na približne 97 percent.
„Rozdiel medzi očakávaným a skutočným výnosom bol najväčší pri transakčnej dani, keď sa vybralo o 168 miliónov eur menej a zmeny pri dani z príjmov právnických osôb priniesli do rozpočtu o bezmála sto miliónov eur menej, ako bol plán,“ uviedol Andrassy.
Nepodarilo sa naplniť ani konsolidačné opatrenia pri osobných výdavkoch zamestnancov štátu. Celkové mzdové výdavky kapitol vzrástli medziročne o 5,3 percenta, teda o 171,4 milióna eur. V aparáte ústredných orgánov štátnej správy v roku 2025 pracovalo 14 357 zamestnancov, o 363 viac ako v roku 2024. Počet obsadených miest rozpočtových organizácií medziročne vzrástol o 227 osôb.
Výdavky štátu vzrástli
Bežné výdavky štátu medziročne vzrástli o 5,4 percent na 28,5 miliardy eur. Takmer polovica bežných výdavkov na tovary a služby v roku 2025 išla na služby, pričom medziročne vzrástli o 8,9 percenta, čo podľa úradu naznačuje rastúcu závislosť štátnej správy od externých služieb a zabezpečenia prevádzkových činností. V službách najviac výdavkov, 364,5 milióna eur, čerpali na tzv. špeciálne služby zahŕňajúce aj externé právne a advokátske služby.
„Pri konsolidácii verejných financií je viac ako nevyhnutné, aby sa kompetentní sústredili na výdavkovú stranu rozpočtu, vláda musí začať výrazne šetriť na prevádzke štátu. Výzvou zostáva transparentnosť a hospodárnosť pri používaní verejných zdrojov. Najväčší podiel, bezmála 81 miliárd eur dlhu, pritom vytvorili štátne inštitúcie,“ poukázal Andrassy.
NKÚ zistil nedostatky pri dodržiavaní zákona o rozpočtových pravidlách verejnej správy. „Minulý rok až 16 veľkých projektov nebolo posúdených v súlade s rozpočtovými pravidlami. Išlo hlavne o investície patriace pod gesciu ministerstva dopravy, obrany, ale aj školstva. Porušenie pravidiel súvisí s tým, že verejné obstarávanie bolo vyhlásené bez hodnotenia Útvaru hodnoty za peniaze rezortu financií,“ zdôraznil šéf kontrolórov.
Slovensko dosiahlo v roku 2025 tretiu najlepšiu bilanciu príjmov z európskych zdrojov za celú dobu čerpania eurofondov. Plnili sa prvé finančné míľniky programov realizovaných v programovom období 2021 až 2027, pričom kapitálové výdavky tvorili len približne jednu štvrtinu z celkových výdavkov. Pri realizácii plánu obnovy dominovalo čerpanie kapitálových výdavkov, čo súvisí s realizáciou investícií najmä v oblasti dopravy a zdravotníctva.
