Motoristi môžu začať využívať strategickú križovatku diaľnic D1 a D4. Úsek má z hlavného mesta odkloniť tranzitnú dopravu, pričom stavbárom sa ho podarilo odovzdať do užívania v polročnom predstihu. Križovatka je súčasťou rozšíreného 3,6-kilometrového úseku D1 Bratislava - Triblavina.
Minister dopravy Jozef Ráž zdôraznil strategický význam stavby, ktorá je podľa neho dôležitá pre celé Slovensko. Vodiči smerujúci z rôznych regiónov do Viedne či Budapešti sa už podľa jeho slov nemusia trápiť prejazdom priamo cez Bratislavu.
Jednotlivé vetvy sa podľa neho postupne odovzdávali do užívania a v nedeľu sa odovzdávajú posledné tri, takže stavba bude už kompletná a funkčná.
Odklon dopravy z Bratislavy
Zrekonštruovaná časť D1 od Zlatých pieskov po križovatku Bernolákovo (Triblavina) miestami s ôsmimi pruhmi je v prevádzke už od apríla. Prepojenie D1 s juhovýchodným obchvatom Bratislavy na D4 významne odľahčuje dopravu v hlavnom meste.
„Vďaka tejto križovatke sme mohli vylúčiť tranzit kamiónov z mesta. Zakázali sme ich prejazd Prístavným mostom, čo samo o sebe dalo preč z mesta 2 000 kamiónov, ale dnes sa ukazuje, že táto križovatka až desaťtisíc áut denne v podstate z toho mesta dáva preč,“ vyhlásil Ráž.
V článku sa ešte dočítate:
- Ako výstavba obmedzovala premávku
- Prečo museli prácu plánovať mimo špičky
- O koľko sa musela zdvihnúť diaľnica
- Aké práce budú pokračovať po otvorení
Dostupné pre predplatiteľov 
Nová križovatka disponuje celkovo ôsmimi vetvami a napojeniami, pričom sprevádzkovaním posledných troch sa dielo stáva kompletným. Funkciu plní ako južný obchvat a rovnako ako iné obchvaty veľkých miest na Slovensku je pre osobné vozidlá nespoplatnená.
Šéf rezortu dopravy si odklonenie dopravy pochvaľuje aj pre ekologický a bezpečnostný prínos pre obyvateľov. „Samozrejme, máme čistejší vzduch, oveľa bezpečnejšie ulice a samozrejme tým pádom lepší život,“ dodal minister, ktorý si úsek osobne otestoval. Cestu z Petržalky na koniec Rače v piatok poobede zvládol podľa svojich slov za desať minút.
Ráž poďakoval hlavne vodičom za ich trpezlivosť pri výstavbe križovatky, keď sa pomaly každý mesiac menilo dopravné značenie a často bolo treba byť veľmi pozorný, aby sa nestala dopravná nehoda.
Spustenie všetkých vetiev podľa NDS ešte viac odbremení hlavné mesto od automobilovej dopravy. Doprava sa bude môcť vo významnej miere rozptýliť ešte pred Bratislavou.
Časť vozidiel, ktoré smerujú do alebo z nej, sa bude môcť vyhnúť Zlatým pieskom. Pritom lokalita ešte pred dvoma rokmi slúžila ako jediný vstupný bod do Bratislavy z východnej strany.
„Na Zlatých pieskoch vznikal prirodzený lievik. Stretávala sa tu celá doprava nielen z D1, ale aj z takzvanej starej seneckej cesty,“ upozornil šéf Národnej diaľničnej spoločnosti Filip Macháček. To, že sa časť dopravy rozptýli už pred vstupom do Bratislavy, podľa neho významne napomôže nadregionálnej aj lokálnej doprave.
Z inžinierskeho a stavebného hľadiska išlo o mimoriadne náročný proces. Macháček konštatoval, že hoci dĺžkou patrí stavba k tým menším, svojou zložitosťou a komplikovanosťou sa radí k najťažším.
„Táto stavba síce dĺžkou patrí k tým naozaj najmenším, ale zložitosťou k tým najzložitejším, najťažším, najkomplikovanejším, a to práve s tým dotykom s najfrekventovanejšou diaľnicou, akú vôbec máme,“ priblížil situáciu šéf dialničiarov.
Rozšírenie diaľnice
V rámci projektu sa pôvodná diaľnica D1 rozširovala na štyri pruhy a jej celková úroveň sa musela zdvihnúť o približne meter a pol.
Práce prebiehali za plnej prevádzky, pričom štát trval na zachovaní troch jazdných pruhov, čo si vyžiadalo zložité presmerovávania na odbočovacie vetvy. Podľa Macháčka sa kľúčové práce museli vykonávať mimo dopravných špičiek.
„Či to bolo pri búraní mosta, či to bolo pri presmerovaní dopravy, pri dokončovaní jednotlivých vetiev, naozaj táto stavba bola o víkendoch,“ uviedol Macháček, pričom vyzdvihol súčinnosť polície pri zabezpečovaní bezpečnosti na úseku.
Výstavbu komplexného uzla realizovala spoločnosť Budimex. Jej oblastný riaditeľ pre Slovenskú republiku Pavol Zuzula pripomenul historický kontext výstavby diaľnic u nás. „Odovzdávame takúto komplikovanú infraštruktúrnu stavbu šesť mesiacov popredu,“ reagoval Zuzula.
Macháček upozornil, že z pohľadu motoristickej verejnosti je síce stavba plnohodnotná, no stavebné práce budú pokračovať. „Ona pokračuje ďalej a dokončujú sa veci, ktoré nie sú podstatné pre sprejazdnenie,“ dodal šéf NDS.
Zástupcovia zhotoviteľa už medzitým avizujú záujem o ďalšie strategické investície štátu v regióne. „Sme všetci pripravení a veľmi sa tešíme na projekt Tunela Karpaty,“ uzavrel Zuzula.
Navýšenie ceny
Práce na križovatke D1/D4 a na rekonštrukcii D1 podľa diaľničiarov odštartovali koncom roka 2022. Prvé mesiace prebiehalo projektovanie, výruby, prípravné práce a archeologický prieskum.
Stavebné mechanizmy plnohodnotne nastúpili na stavbu v roku 2024. Odvtedy vzniklo celkovo viac ako 160 stavebných objektov, osem nových diaľničných prepojení a zrekonštruovali takmer päť kilometrov pôvodnej D1.
V novembri 2024 prvýkrát prepojili D4 s D1 vetvou na Trnavu, o týždeň neskôr otvorili vetvu z Trnavy na Raču. Začiatkom roka 2025 nasledovalo spustenie dopravy po obchádzkových trasách a začatie stavebných prác na hlavnom ťahu diaľnice D1.
„V júni 2025 bolo otvorenie druhej najdôležitejšej vetvy - z D1 na D4 v smere z Trnavy na Jarovce, ktorou sme umožnili zaviesť zákaz tranzitnej dopravy cez vyťažený Prístavný most,“ pripomenula NDS. Následne pribúdali motoristom ďalšie vetvy - z Bratislavy na Jarovce, v máji tohto roka pribudla vetva Rača - Trnava.
„O pár hodín dostanú motoristi k dispozícii zvyšné tri vetvy - Bratislava - Rača, Rača - Bratislava a Jarovce - Bratislava,“ dodala NDS.
Za dva roky stúplo využívanie obchvatu D4 v desiatkach percent. Napríklad počas tohtoročného marca bol evidovaný nárast dopravy na obchvate od 60 do 100 percent v porovnaní s marcom 2024, teda v čase pred prepojením prvých vetiev medzi D1 a D4.
