Transformácia Slovenskej pošty nie je likvidáciou služieb, ale nevyhnutným krokom k jej modernizácii a zabezpečeniu dlhodobej udržateľnosti. Spoločnosť odmietla tvrdenia, že štát a pošta neponúkajú alternatívy kamennej pobočky, reagovala tak v pondelok na stanovisko opozičného KDH k transformácii pošty.
„Alternatívy tu už dávno sú a Slovenská pošta intenzívne zavádza ďalšie. Budúcnosť pošty nie je v sieti stratových prevádzok, budúcnosť sú služby, ktoré ľuďom skutočne uľahčujú život,“ uviedla hovorkyňa Slovenskej pošty Eva Peterová. Poštoví doručovatelia podľa nej takmer úplne nahrádzajú pobočku.
Sieť služieb, nie budova
Pre ďalšie moderné služby už ani so žltým lístkom alebo poslanie listu či balíka nie je potrebné ísť na pobočku ako kedysi. „Alternatívou je aj koncept malá pošta. Väčšina obcí na Slovensku pobočku nemá a jej obyvatelia si plnohodnotne vybavujú všetky poštové úkony aj bez nej,“ upozornila Peterová.
Ako podotkla, pošta nie je budova, ale sieť služieb, ktorú stále rozširujú. „Toto je transformácia pošty. Jej zastavenie by bolo z politického hľadiska populárne, ale z ekonomického a pre budúcnosť pošty likvidačné,“ dodala.
Povinnosťou manažmentu pošty podľa spoločnosti nie je udržiavať budovy za každú cenu, ale zabezpečiť, aby boli poštové služby dostupné, spoľahlivé a moderné aj o desať či dvadsať rokov. Inak by nemuseli riešiť optimalizáciu niekoľkých pobočiek, ale budúcnosť celej pošty.
Jediným akcionárom Slovenskej pošty je síce Ministerstvo dopravy SR, no štát nesmie dofinancovať jej stratu, nakoľko by išlo o nedovolenú pomoc. „Preto je povinnosťou vedenia spoločnosti aktivovať plán na záchranu Slovenskej pošty vzhľadom na to, že kumulovaná strata sa blíži k výške tretiny základného imania,“ uviedla pošta.
Tisíc stratových pobočiek
Za súčasné ekonomické výsledky pošty a potrebu zmien je podľa nej zodpovedný globálny trend - masívna digitalizácia a zásadná zmena zákazníckeho správania. „Kamenné budovy nie sú budúcnosťou poštových služieb. Z 1300 pobočiek Slovenskej pošty je v súčasnosti vyše tisíc stratových,“ upozornila pošta.
Poskytnutie priestorov za symbolické či bezplatné nájomné pritom nedokáže pobočky pred stratovosťou zachrániť. Nájomné totiž predstavuje iba minoritnú časť celkových nákladov na prevádzku - 59 percent všetkých nákladov tvoria personálne náklady a zvyšok prevádzkové náklady.
KDH 10. júla upozornilo na znepokojujúci trend tichého rušenia pobočiek Slovenskej pošty, ktoré podľa hnutia negatívne zasahuje najmä obyvateľov menších obcí.
Podpredseda KDH a predsedajúci Výboru Národnej rady pre verejnú správu a regionálny rozvoj Igor Janckulík odmietol, aby vláda šetrila na základných službách pre občanov, a preto inicioval zvolanie parlamentného výboru. Vedenie pošty aj príslušné ministerstvo by podľa neho mali vysvetliť, podľa akých kritérií pobočky zatvárajú a aké riešenia ponúkajú pre ľudí na vidieku.
