Na Slovensku je výrazný nepomer medzi hospodárskym výkonom krajiny a ohodnotením jej zamestnancov. Nedostatočná je aj výška minimálnej mzdy.
Upozornila na to Konfederácia odborových zväzov (KOZ) na základe aktuálnej štúdie jej oddelenia odborových ekonomických analýz Minimálna mzda 2026: primeranosť, konvergencia a ekonomické súvislosti.
Hovorkyňa konfederácie Martina Nemethová pripomenula, že zverejnenie štúdie prichádza v čase vyjednávaní o minimálnej mzde na nasledujúce obdobie. KOZ v súlade s platnou legislatívou rokovala do 15. júla o jej výške pre rok 2027 so zástupcami zamestnávateľov, k dohode však zatiaľ nedošlo.
Ak sa sociálni partneri nedohodnú do 31. augusta, minimálna mzda pre rok 2027 sa určí na základe zákonného automatu vo výške 60 percent priemernej mzdy spred dvoch rokov, čo by znamenalo jej nárast na 972 eur.
„Nová štúdia KOZ upriamuje pozornosť najmä na výrazný nepomer medzi hospodárskym výkonom krajiny a ohodnotením jej zamestnancov. Kým slovenská produktivita práce meraná v parite kúpnej sily dosahuje až 98 percent priemeru sledovaných krajín Európskej únie, slovenská minimálna mzda v parite kúpnej sily dosahuje len 75 percent tohto priemeru,“ upozornila Nemethová.
Empirické dôkazy podľa nej jasne ukazujú, že rýchly rast minimálnej mzdy neohrozuje zamestnanosť ani konkurencieschopnosť podnikov, ale naopak, predstavuje nevyhnutný tlak na modernizáciu hospodárskeho modelu Slovenska. Ten je totiž stále postavený na nízkych mzdách a lacnej práci, pričom rast minimálnej mzdy len s oneskorením dobieha zanedbaný vývoj z minulosti.
Jedným z najvážnejších zistení štúdie je podľa KOZ porovnanie s konceptom dôstojnej mzdy, ktorá definuje príjem potrebný na pokrytie základných životných potrieb, akými sú potraviny, bývanie či energie a na dôstojné zapojenie sa do spoločnosti. Podľa medzinárodnej metodiky predstavuje celoslovenská dôstojná minimálna mzda pre rok 2026 výšku 1344 eur.
„Aktuálne platné minimum 915 eur tak vykazuje dramatický deficit voči tejto dôstojnej úrovni vo výške až 429 eur mesačne. Napríklad v Bratislavskom kraji, kde sú životné náklady enormne vysoké, predstavuje dôstojná mzda až 1457 eur, čo znamená deficit 542 eur. Potrebná úroveň dôstojného príjmu pritom neklesá pod 1250 eur ani v ekonomicky slabších regiónoch Slovenska,“ vyčíslila Nemethová.
Odporcovia minimálnej mzdy na Slovensku podľa nej často argumentujú príkladmi škandinávskych krajín, ktoré nemajú zákonom stanovenú národnú minimálnu mzdu.
Štúdia KOZ však poukázala na to, že v týchto krajinách je absencia zákona nahradená mimoriadne silným kolektívnym vyjednávaním, ktoré napríklad v Dánsku pokrýva 81,6 percenta zamestnancov a vo Švédsku až 88 percent. Na Slovensku je pokrytie kolektívnymi zmluvami iba na úrovni 27,6 percenta.
„Skutočnou výzvou pre Slovensko preto nie je údajne príliš vysoká minimálna mzda, ale celkovo nízka mzdová úroveň a prekonaný model ekonomiky založený na lacnej pracovnej sile. Riešením súčasnej situácie nie je tlmenie rastu miezd, ale stimulácia firiem k inováciám, vyššej pridanej hodnote a investíciám do moderných technológií,“ zdôraznila Nemethová.
