Dopady pandémie na slovenskú ekonomiku sa zmierňujú. Vyplýva to z makroekonomickej analýzy Inštitútu finančnej politiky na ministerstve financií.
Odborníci však očakávajú, že rast sa na konci roka spomalí z dôvodu tretej vlny. Zásah do ekonomiky by však mal byť miernejší než na konci minulého roka.
"Spotreba domácností v štvrtom kvartáli klesne o necelé dve percentá a zasiahnuté tak budú najmä sektory ubytovania, stravovania, rekreácie a kultúry. Priemysel ale zostane odolný, vďaka čomu HDP klesne len o 0,1 percenta," píše IFP vo svojej analýze.
V najnovšom odhade analytici ministerstva počítajú s tohtoročným rastom hrubého domáceho produktu o 3,7 percenta, kým v júnovej prognóze očakávali, že ekonomika pridá 4,6 percenta. Pre budúci rok potom znížili výhľad rastu HDP na 4,2 z doterajších piatich percent.
"Neistota okolo pandémie už nebude taká výrazná a firmy sa tak nebudú obávať opäť investovať," odhadujú analytici, podľa ktorých investície narastú o 17 percent.
Pozitívny vplyv čaká aj na trh práce. To ukázali údaje už z druhého kvartálu. "Oproti prvému kvartálu si prácu našlo o niečo viac ako 18-tisíc ľudí a zamestnanosť sa zvýšila naprieč všetkým odvetviami."
Na konci roka by tak mala byť nezamestnanosť tesne nad úrovňou siedmich percent, v nasledujúcich rokoch bude následne klesať aj vďaka financiám z Plánu obnovy.
Rastu sa dočkajú aj mzdy. V budúcom roku by mali rásť o 5,5 percenta o rok neskôr o päť percent.
Mierne lepší hospodársky vývoj oproti doterajšiemu odhadu ministerstvo financií predpokladá v roku 2023, a to v súvislosti s čerpaním peňazí z európskych fondov z končiaceho sedemročného rozpočtového obdobia.
Ekonómovia ministerstva očakávajú zosilnenie inflačných tlakov v druhom tohtoročnom polroku. Spotrebiteľské ceny by tento rok mali stúpnuť o 2,5 percenta a v budúcom roku až o 4,2 percenta, a to aj kvôli očakávanému zvýšeniu regulovaných cien energií.