Aj keď ide o sumu, ktorá na prvý pohľad ovplyvňuje len nízkopríjmové skupiny, dosah pocítia aj najlepšie zarábajúci. Životné minimum má vplyv tiež na daňové zaťaženie. Na príklade zamestnanca, ktorý zarábal pred troma rokmi 1 833 eur, to ilustruje prezident Slovenskej komory daňových poradcov Jozef Daniš. Takáto mzda sa zvýšila o 10 percent, no daňové zaťaženie stúplo o viac ako 14 percent.
Skryté zdaňovanie
„Kým životné minimum sa v poslednom období nemenilo, priemerná mzda narástla od roku 2014 celkovo o viac ako 10 percent. Rastúca mzda pri nezmenenej výške životného minima potom vedie k nárastu daňového zaťaženia,“ vysvetľuje Daniš. Radovan Ihnát z komory pridáva aj ďalšie príklady, keď podľa neho prepojeniu viacerých daňových veličín s výškou životného minima chýba logika. Napríklad výška daňového bonusu na dieťa stagnuje ...
Zostáva vám 85% na dočítanie.