Slovensko sa prestalo približovať Západu. Teda aspoň v ukazovateli HDP na hlavu obyvateľov krajín Európskej únie (EÚ). V roku 2005 bola hodnota slovenského HDP na hlavu v porovnaní s HDP krajín Európskej únie na úrovni 60 percent. Teda takmer polovičná, vyplýva z údajov Eurostatu.
Situácia sa vstupom Slovenska do integrovanej Európy začala zlepšovať, výkon slovenskej ekonomiky rástol rýchlejšie ako v únii.
Cyklický vývoj
Z grafu môžeme vidieť, že od roku 2013 sa približovanie zastavilo. Od roku 2013 do 2016 stojí hodnota slovenského HDP na hlavu na úrovni 77 percent hodnoty krajín únie. Česi a Poliaci sa k únii v tomto ukazovateli približovať neprestali, zatiaľ čo hodnota Maďarska klesla.
"Ekonomický vývoj v každej krajine je cyklický," tvrdí Peter Bukov, hlavný analytik TopForex. Dodáva, že Slovensko rástlo v rokoch 2009-2013 rýchlejšie ako Česko, teraz je to naopak. "Vysoká dynamika rastu sa v žiadnom štáte nedá udržať trvalo a vplyv vlády, respektíve hospodárskej politiky na ekonomický cyklus je len obmedzený," myslí si.
Metodika MMF
"Dobiehanie vyššieho priemeru je extrémne náročné, pretože vyžaduje vyšší rast. HDP na obyvateľa pritom nie je ideálny ukazovateľ. Život v Írsku nie je dvakrát lepší ako v Česku, hoci je tam dvojnásobné HDP na obyvateľa," tvrdí Róbert Chovanculiak z INESS.
Kamil Boros z X-Trade Brokers tvrdí, že Česku a Poľsku pomohla k takýmto výsledkom úprava o paritu kúpnej sily, teda o cenovú úroveň. "Tieto čísla je potrebné interpretovať s rezervou, takéto úpravy sú citlivé na metodiku" tvrdí. Ako príklad uvádza Česko.
"V metodike Eurostatu sa Česko medzi rokmi 2012-2016 v zmene HDP na hlavu vyjadreného v parite kúpnej sily radí na prvé miesto spomedzi krajín V4. Avšak v metodike Medzinárodného menového fondu (ktorá používa nižší rozptyl mien) je Česko posledné," argumentuje Boros. Odporúča použiť viacero ukazovateľov, ako sa spoliehať na jeden.
Jednoduché riešenia
A aký je výhľad do budúcnosti? Bukov očakáva ďalšie približovanie sa hodnote EÚ. "Pomôže zlepšenie podmienok pre podnikanie, nízka byrokracia či nižšie dane odvody," tvrdí. "Ekonomiku možno tiež stimulovať rozpočtovo, čo je pri súčasných nízkych až záporných sadzbách pre vládu výhodný spôsob na podporu ekonomiky. Tieto prostriedky by mali byť využité na rozvoj infraštruktúry a inovácií," odporúča Bukov.
S názorom, že na Slovensku je potrebné zlepšenie podnikateľského prostredia, súhlasí aj Chovanculiak. Dodáva, že potrebná je tiež veľká reforma vzdelávacieho systému, ktorého výsledku sa každoročne zhoršujú. "Tieto reformy však vyžadujú značnú prácu a ovocie budeme žať o mnoho rokov neskôr," tvrdí.
"Preto politici radšej pristupujú k jednoduchším a populárnejším riešeniam ako napr. sociálne balíčky, ktoré nevyžadujú mravenčiu prácu a voliči ich môžu hneď oceniť," uzatvára Chovanculiak.