Akciový trh v USA sa zmenšuje. Deje sa to tak pomaly, že to možno väčšina ľudí ani nepostrehla, ale zmena je nepochybná. Trh je v porovnaní s vrcholom v polovici 90. rokov polovičný a oproti roku 1976 je menší o 25 percent. Napísal to denník The New York Times (NYT).
"To je znepokojujúce z hľadiska ekonomiky, inovácií a transparentnosti," povedal profesor univerzity v Ohiu René Stulz, ktorý písal správu pre Národný úrad pre ekonomický výskum.
Tesne nad Venezuelou
"Keď hovorím zmenšuje, používam definíciu: zníženie počtu obchodovaných spoločností na burzách v Spojených štátoch." V polovici 90. rokov tam figurovalo cez 8 000 firiem. Do roku 2016 ich podľa údajov analytikov Chicagskej univerzity bolo už len 3 627.
Pretože populácia v USA sa od roku 1976 zvýšila o takmer 50 percent, pokles je v prepočte na obyvateľa ešte vyšší. V roku 1975 pripadlo na každý milión ľudí 23 verejne obchodovaných spoločností, v roku 2016 už len 11.
Percentuálny pokles firiem zapísaných na burze tak Spojené štáty stavia tesne nad Venezuelu. "Vzhľadom k veľkosti Spojených štátov, ich hospodárskemu rozvoju, finančnému rozvoju a rešpektu k právam akcionárov by človek skôr očakával vzostup," povedal Stulz.
Vo svojom novom materiáli s názvom "Zmenšujúci sa vesmír verejných podnikov: fakty, príčiny a dôsledky" Stulz zmapoval akademický výskum na túto tému. V rozhovore uviedol, že náhodný pozorovateľ nemusí úplne pochopiť dôsledky zmien, ku ktorým došlo.
Zisky v rukách gigantov
Nejde len o to, že sa znižuje počet verejných firiem. Zisky na celom trhu sú teraz rozdelené medzi menej víťazov. A keďže kapitálovo náročné spoločnosti boli nahradené tými, ktorých hodnota je do značnej miery odvodená od duševného vlastníctva, trh je menej transparentný ... so znepokojujúcimi dôsledkami.
Spoločnosti na dnešnom trhu sú v priemere oveľa väčšie ako pred desiatimi rokmi. Nové firmy v silnej rastovej fáze je ťažšie nájsť. V roku 1975 malo 61,5 percenta verejne obchodovaných firiem aktíva - pri úprave o infláciu k roku 2015 - menej ako 100 miliónov dolárov. V roku 2015 bolo takýchto firiem už len 22,6 percenta.
"Vzhľadom k tomu už nemôže široká verejnosť investovať do diverzifikovaného portfólia skutočne malých, verejne obchodovaných spoločností spôsobom, akým to mohla robiť pred niekoľkými desaťročiami," konštatoval Stulz.
Zisky sa stále viac sústreďujú v rukách hŕstky gigantov (na čele s Applom), ktorí dominujú trhu. Pre oveľa väčšiu skupinu menších firiem sú zisky často nedosiahnuteľné. Napríklad v roku 2015 išli všetky burzové zisky do vreciek 200 najlepšie zarábajúcich spoločností. Ostatných 3 281 firiem vykázalo stratu.
Väčšina stráca
Teoreticky máte ako akcionár nárok na časť budúcich výnosov spoločnosti, čo je aj jeden z hlavných argumentov pre nákup akcií. Realita je však iná. Okrem tých prvých 200 spoločností zvyšok trhu ako celok peniaze nezarába, ale stráca.
Skôr než z fyzickej výroby dnes hodnota firiem pochádza z duševného, nehmotného vlastníctva, čo súvahy nemusia ukázať. Bez dobrej znalosti firmy je potom ťažké jej prednosti náležite doceniť a pre viacero podnikov je potom ťažké získať finančné prostriedky.
To môže vysvetliť, prečo je dnes menej primárnych emisií akcií a prečo veľké firmy pohlcujú menšie. Informovaní investori majú prístup k inovatívnym mladým firmám, ktoré sa na burzu nemusia nikdy dostať. Súčasne s tým sa zužuje ponuka pre bežných investorov.
Existuje však širší problém. O fungovaní verejných spoločností toho veľa nevieme, vieme o nich ale oveľa viac než o súkromných firmách, ktoré o sebe nemusia zverejňovať toľko informácií. V demokracii, kde korporácie majú obrovský vplyv, stojí za to sa tým znepokojovať, píše denník.