Pomer dlhu k HDP sa tak v porovnaní s rokom 2008 zvýšil o 8,1 percentuálneho bodu (p.b.). Vyplýva to z návrhu záverečného účtu verejnej správy z dielne rezortu financií.
Za zvýšenými číslami stojí podľa ministerstva kríza. Dlh sa totiž zvýšil o 21,5 % a ekonomiky spadla o 4,7 %. "Výrazné medziročné zvýšenie maastrichtského dlhu je dôsledkom ekonomickej krízy, ktorá spôsobila, že v roku 2009 bolo potrebné na financovanie schodku a dlhu verejnej správy využiť podstatne viac prostriedkov z cudzích zdrojov, ako sa pôvodne v rozpočte predpokladalo," zdôvodňuje rezort.
Do dlhu verenej správy prispeli v značnej miere aj obce a vyššie územné celky (VÚC). Samosprávne kraje sa vlani zadlžili v objeme 380,76 milióna eur a ich dlh tak pri porovnaní s rovnakým obdobím roka 2008 stúpol o 22,8 %. Obce išli do mínusu ešte výraznejšie, keďže svoj dlh medziročne prehĺbili o 30,5 % a dostali sa na úroveň 1,17 miliardy eur.
Ako už v apríli avizoval európsky štatistický úrad Eurostat, deficit slovenských verejných financií za minulý rok prekročil pôvodný plán rezortu financií pod vedením Jána Počiatka na úrovni 6,3 % a dosiahol 6,77 % HDP. Dôchodková reforma sa na ňom podieľala 1,4 %. "Rozhodujúcim faktorom prekročenia rozpočtovaného schodku bol v skutočnosti významnejší vplyv hospodárskej krízy, ako sa pri úprave rozpočtu predpokladalo," vysvetľuje ministerstvo v návrhu štátneho záverečného účtu.