Pomoc Grécku vystačí na rok. Kto požičia potom?

O podmienkach, za ktorých by mohli dostať v prvej fáze 40 až 45 miliárd eur, začali včera v Aténach rokovať predstavitelia Európskej únie, Medzinárodného menového fondu a taktiež Európskej centrálnej banky.

Grécky minister financií Jorgos Papaconstantinou povedal, že rokovania môžu trvať približne dva týždne. K dohode by sa malo dospieť najneskôr 15. mája, iba štyri dni pred uplynutím lehoty, v ktorej majú Gréci splatiť 8,5 miliardy eur. Ktoré teraz jednoducho nemajú.

Grécko má jedinú možnosť: znova si požičať a novými dlhmi "vybieliť" tie staré. Vláda v Aténach nevylučuje, že o záchrannú pôžičku, úročenú zhruba piatimi percentami ročne (v porovnaní s trhovou sadzbou 7 - 7,5 percenta) požiada partnerov ešte počas prebiehajúcich rozhovorov.

Môže to byť veľmi napínavé

Gréci by si nemali zahrávať s ohňom a mali by o pomoc požiadať čo najskôr. "Čas hrá proti nim," domnieva sa Christian Keller, analytik britskej banky Barclays Capital. Ide o to, že peniaze pre Grécko musí schváliť najprv Európska komisia, potom Európska centrálna banka a musí s ňou súhlasiť všetkých šestnásť krajín zdieľajúcich spoločnú menu.

Panuje však názor, že eurozóna a MMF sú schopné spustiť záchranný mechanizmus v priebehu niekoľkých hodín. Problém však môže nastať v Nemecku, kde bude nutné kvôli pôžičke rýchlo prijať osobitný zákon. Opoziční sociálni demokrati v stredu vyhlásili, že budú hlasovať proti akémukoľvek narýchlo prijímanému zákonu.

Nemecko by malo mať hlavnú ťažobu predpokladanej pomoci. Zo 30 miliárd eur, ktoré Grécku 11. apríla prisľúbili ministri financií eurozóny, na nich pripadá 8,4 miliardy, teda 28 percent. Francúzsko chce dať 6,3 miliardy a Taliansko 5,5 miliardy eur.

Dlh sa šplhá na 300 miliárd

Pôžička, o ktoré sa teraz rokuje v Aténach, ale Grécku uľaví len na krátku dobu, upozorňuje britská výskumná organizácia The Economist Intelligence Unit (EIU). Spomínaných 40 - 45 miliárd eur Grécku vystačí na splácanie záväzkov veriteľom 10 až 12 mesiacov. A čo potom?

"Nie je jasné, či budú eurozóna a Menový fond ochotné vyhovieť ďalším gréckym žiadostiam o pomoc pri refinancovaní dlhov," odpovedá analýza EIU. Grécko tento rok potrebuje na kapitálových trhoch "vydať" dlhopisy za 54 miliárd eur, aby mohlo splatiť dlhy z predchádzajúcich rokov. A v období 2011 až 2012 to každý rok bude najmenej 60 miliárd eur.

Celkový verejný dlh Grécka teda bude ďalej stúpať a koncom tohto roka dosiahne zhruba 300 miliárd eur, teda viac ako 120 percent hrubého domáceho produktu. Grécka vláda už zoškrtala rozpočtové výdavky a zvýšila dane. Sľubuje, že tohtoročný deficit verejných financií zrazí na 8,7 percenta HDP v porovnaní s vlaňajšími 12,9 percenta.

Ale investori nakupujúci grécke vládne dlhopisy o týchto rozpočtových zámeroch stále pochybujú. Nedôvera v grécku fiškálnu politiku je hlavný dôvod, prečo sú ochotní Aténám ďalej požičiavať iba za veľmi vysokú rizikovú prirážku k spomínaným dlhopisom.

Na londýnskom trhu sa desaťročné grécke papiere v stredu popoludní predávali s úrokom 8,3 percenta, najvyšším od roku 1998. Naproti tomu pri vládnych dlhopisoch Portugalska, ktoré má tiež značné rozpočtové problémy, sa investori uspokojili s úrokom 4,8 percenta.

Hrozí nákaza, varuje MMF

Grécko nie je jediný "hriešnik", ktorý sa musí pustiť do liečby verejných financií. "Rastúce deficity spôsobili, že sa niektoré krajiny ocitli na pokraji dlhovej explózie," varuje hlavný ekonóm MMF Olivier Blanchard.

Menový fond v stredu zverejnil polročnú prognózu, v ktorej predpovedí svetovej ekonomike rast 4,2 percenta (po minuloročnom poklese o 0,6 percenta). Nalieha teraz na bohaté krajiny, aby prišli s radikálnymi plánmi na obmedzenie obludných rozpočtových deficitov. Inak svetu hrozí "grécka nákaza" a investori začnú silno pochybovať o platobnej schopnosti ďalších dlžníkov.

"Medzi Gréckom a mnohými ďalšími krajinami existuje až hrôzostrašná podobnosť, pokiaľ ide o dlhy, rozpočtové deficity aj deficity v systéme zdravotného a sociálneho zabezpečenia," podotýka Dylan Grice, ekonóm francúzskej banky Société Générale.

Ak sa situácia okolo Grécka aspoň čiastočne upokojí, finančníci zamerajú svoju pozornosť predovšetkým na Britániu, druhú najväčšiu ekonomiku Európskej únie, myslí si Pierre-Olivier Beffy z BNP Paribas. Vláda v Londýne musela počas krízy zachraňovať banky.

Iba do Royal Bank of Scotland "naliala" v dvoch etapách celkovo 45,5 miliardy libier šterlingov. To je viac, než chcú medzinárodné inštitúcie teraz požičať Grécku. Britský rozpočtový deficit je skoro taký vysoký ako grécky, vlani zodpovedal 11,8 percenta HDP. Vláda v Londýne však na rozdiel od Atén o zahraničnú pomoc žiadať nemusí. Približne desaťpercentnému schodku federálnych financií čelia aj USA.

ihned.cz