"Nech bude vláda po májových voľbách akákoľvek, hneď druhý deň bude mať na stole problém prehlbovania deficitu verejných financií a bude sa tým musieť vážne zaoberať," tvrdí Kysilka, dnešný hlavný ekonóm a člen predstavenstva Českej sporiteľne.
Podľa neho bude musieť nový kabinet do konca tohto roka predložiť dôveryhodný plán na konsolidáciu verejných financií v strednodobom horizonte. V opačnom prípade čaká Česko negatívna reakcia finančných trhov a ratingových agentúr, čo v preklade znamená oslabenie koruny a zdraženie úverov, varuje Kysilka. Zároveň kritizuje aj súčasné návrhy na reguláciu bánk. "Svetové politické esá nimi vyvolávajú dojem, že regulácia zabráni ďalšej kríze. Ja tvrdím presný opak," hovorí Kysilka.
HN: Tento týždeň sa má v Bruseli preberať aktualizovaný plán Česka na prijatie eura a pritom padajú rôzne termíny, rok 2015, 2016, 2017. Má pre vás ako pre bývalého guvernéra ČNB takáto diskusia vôbec zmysel?
Zmysel má, pretože vstupom do Európskej únie sme prijali záväzok prijať aj euro. A v týchto dňoch je aktuálna, pretože na oboch stranách debaty sú veľké problémy. Európska menová únia čelí a bude čeliť zatiaľ najväčšiemu testu: rozpočtovým vplyvom krízy. Vidíme, čo sa deje v Grécku, v Španielsku, v Írsku. To je však téma, o ktorej sa v Česku bohužiaľ nediskutuje. Sústredili sme sa na to, či budeme pripravení na vstup do eurozóny. Dnes by som tú diskusiu otočil a pýtal by som sa, či eurozóna je vôbec pripravená prijímať nových členov a či bude alebo nebude pre ďalších členov vstup atraktívne. Ten, kto by to chcel urobiť v období troch, štyroch rokov, vstúpi do zóny, ktorej mnohí členovia sú potenciálne veľmi nestabilní.
HN: Teraz sa veľa diskutuje o tom, či Grécko opustí eurozónu. Je to technicky možné?
Je. Ten mechanizmus bude primárne politický. Daná krajina politicky nevstrebe, že je vláda nútená pristúpiť k nejakým nepopulárnym a bolestivým opatreniam na zvýšenie daní alebo zníženie niektorých sociálnych výdavkov. Ak nastane v krajine silné politické pnutie a nenájde sa politická sila, ktorá by získala podporu pre nejaký úsporný program, tak takáto vláda sa postaví skôr oproti svojmu členstvu v menovej únii ako proti vlastným ľuďom.
Je potom otázkou politických dohôd, za akých by pre obe strany bolo prijateľné, aby tá krajina opustila svoje členstvo v eurozóne. Či trvalo alebo dočasne. To je to, čoho sa báli všetci, ktorí od začiatku oponovali vzniku Európskej menovej únie. Môže k tomu v súčasnosti dôjsť, ale ja tomu veľmi neverím.
HN: Je vôbec na českej politickej scéne vôle prijať euro?
Vo verbálnej rovine je, ale keby tá chuť bola podrobená vážnejšej diskusii, tak príliš neobstojí. Politici by museli zároveň hovoriť, čo sú ochotní obetovať v znižovaní deficitu verejných rozpočtov. A to nie je žiadna bezbolestná hra, pretože vláda buď môže zredukovať výdavky, alebo zdvihnúť dane.
HN: Robíme v našej fiškálnej politike kroky, ktoré by k tomu mali smerovať?
Tá diskusia sa ešte len otvára. Niektoré predstavy v rámci politického spektra už existujú. Deficit verejných rozpočtov u nás síce nie je tak veľký ako u niektorých členov Európskej únie, ale za pár rokov tá situácia môže byť naozaj hrozivá.
HN: Aké opatrenia na stabilizáciu štátneho rozpočtu by ste navrhovali?
V podstate existujú tri cesty. Tou prvou je znížiť štrukturálny deficit verejných financií, kde sa ponúka šanca najmä na strane povinných výdavkov. Obrovský priestor je aj vo zvýšení efektívnosti štátnej správy. Nemám na mysli len redukciu úradníkov, ale aj zmenu organizácie a rozmiestnenie ministerstiev. Súkromný sektor je schopný rovnaký objem práce robiť sa 30 až 40 percentami zamestnancov a nie je vôbec potrebné, aby rezorty sedeli v najdrahších budovách v centre Prahy.
Na strane príjmov by som preferoval skôr ísť cestou vyššieho zdanenia spotreby ako príjmu z práce a investovania, vzhľadom na to, že sme primárne exportnou, nie ekonomikou spotrebného dopytu. A tou treťou cestou je podporiť ekonomický rast. Hovorí sa tomu "vyrásť z problémov", v tomto prípade z deficitu a zadlženosti.
ČNB pomohla ekonomickému rastu
HN: Ktoré obligatórne výdavky by ste teraz zoškrtali?
Inšpiráciou nám môže byť Slovensko. Opatrenia proti zneužívaniu sociálnych dávok však nesmú zasiahnuť ľudí, ktorí sú sociálne potrební. Mali by sme im udržiavať primeranú životnú úroveň.
HN: A čo príspevok na stavebné sporenie?
Je to veľká položka, ale bývanie si zaslúži určitú pomoc štátu, pretože motivuje ľudí, aby pracovali a sporili. Je to jedna z vecí, ktorá rozhybáva ekonomiku.
HN: Fischerova vláda pripravuje návrhy rozpočtových úspor pre budúcu vládu. Tak, ako vyzerajú prieskumy verejnej mienky, to vyzerá na výhru ČSSD. Čo sa potom s návrhmi na rozpočtové úspory stane?
Politická scéna sa mi veľmi ťažko komentuje, ale či bude vláda akákoľvek, hneď druhý deň bude mať ten problém na stole a bude sa tým musieť vážne zaoberať. Bez ohľadu na to, aký prístup zvolí, to nebude populárne a bezbolestné.
HN: Čo nastane, keď vláda stabilizácii rozpočtu bude ďalej posúvať pred seba?
To je celkom jasné. Dôjde k ďalšiemu prehĺbeniu deficitu verejných financií, čo môže veľmi rýchlo spustiť negatívnu reakciu globálnych finančných trhov, oslabiť korunu. A tiež znížiť hodnotenie ratingových agentúr, aj keď si o nich nič príliš dobré nemyslím.
Tým by sa štátu zdraželi úvery a tiež ČNB by musela reagovať vyššími úrokovými sadzbami, ako by boli inak potrebné. To by všetko ekonomike rozhodne neprospelo.
HN: V máji máme voľby, keď finančné trhy a ratingové agentúry môžu začať "trestať" vládu za program, s ktorým predstúpia?
Finančné trhy a ratingové agentúry aj medzinárodné inštitúcie ako Medzinárodný menový fond niekedy viac sledujú odhodlanie a program ako skutočné kroky. Keď má krajina dôveryhodný vládny program, tak i v situácii, kedy čísla nevyzerajú úplne dobre, trhy zostávajú pokojné. Myslím, že do konca tohto roka sa ukáže, či program novej vlády bude všeobecne prijatý ako plán na konsolidáciu verejných financií v strednodobom horizonte, alebo nie.
HN: Čo si ako bývalý guvernér myslíte o menovej politike ČNB?
Ťažko sa jej dá niečo vytknúť. A netýka sa to len menovej politiky, ale aj funkcia regulácie dohľadu ČNB. Dôkazom je, že keď vypukla kríza v USA, české banky a ekonomika boli v neuveriteľne zdravej situácii a bankový sektor v Česku je v podstate zdravý aj teraz. A druhá vec, ČNB bola po dlhý čas schopná držať dostatočný priestor pre hospodársky rast a zároveň aj obozretnú menovú politiku, aby nedošlo k oživeniu inflácie.
To je ideálna kombinácia a myslím, že za niekoľko percentuálnych bodov ročného ekonomického rastu v období rokov 2000 až 2008 vďačíme menovej politike ČNB.
HN: Čo môže ČNB robiť pre znižovanie deficitu verejných financií?
Tak ako sme sa o to snažili my v 90. rokoch, viesť dlhodobo dialóg s vládou i s verejnosťou o tom, že pre rast ekonomiky a nízku infláciu sú prospešné vyrovnané verejné financie. Môže upozorňovať, že keby sa nekonsolidovali, prišli by oveľa vyššie úrokové sadzby, čo by znížilo rast ekonomiky, zamestnanosť atď
HN: Ako veľmi je takýto scenár reálny?
Celý svet čaká na to, čo krajiny ako Maďarsko, my alebo ďalšie krajiny urobia s verejnými rozpočtami, a dávajú vládam čas. Zatiaľ nie je potrebné, aby ČNB pristupovala k väčšiemu a razantnejšiemu zvyšovaniu úrokových sadzieb.
HN: Aký vývoj sadzieb tento rok očakávate?
Zvyšovanie úrokových sadzieb nás čaká, to je jasná vec. Centrálne banky s tým začnú, akonáhle sa viac oživí ekonomika a inflačné tlaky. Prvý začne zdvíhať sadzby americký Fed, skôr či neskôr sa pridá Európska centrálna banka a bude to čakať aj ČNB. Keby sa však zvýšila nedôvera k nejakej krajine a finančné trhy by ju atakovali prostredníctvom znehodnotenia alebo oslabenia meny, tak by aj centrálne banky vrátane ČNB museli nevyhnutne zvyšovať sadzby viac.
HN: Mohli by sme sa dostať na sadzby cez desať percent, ako to bolo koncom 90. rokov?
Zatiaľ takúto hrozbu nevidím. Vtedy sme boli v úplne inej situácii. V roku 1997 sme absolvovali menovú krízu a v roku 1998 sa začalo zvyšovať aj riziko inflácie. Ale našťastie sa potom česká ekonomika zviezla s nástupom globalizácie a tie veľké štrukturálne zmeny spôsobili, že globálna ekonomika rástla a pritom globálne klesala inflácia.
V bankách nikdy nepracovali géniovia
HN: Nad bankami sa teraz vznáša hrozba ďalšej regulácie. Môžu viesť tie rozdrobené návrhy, ktoré predložil prezident Obama a rôzni európski politici, vôbec k niečomu?
V prvom rade je potrebné povedať, že krízu vyvolali bankári, a hlavne americkí bankári, pretože sa púšťali do rizík, ktoré sa i s tými najlepšími modelmi, výpočtovou technikou, reguláciou a bankovým dohľadom, nedajú zvládnuť. Šéf našej skupiny Erste Andreas Treichl často hovorí, že v bankách nikdy nepracovali a nebudú pracovať géniovia. S krízou si to uvedomila aj verejnosť, a to je dobre. A samozrejme je dobre, keď si bankári nebudú vyplácať také bonusy, ako by boli géniovia.
A bohužiaľ ďalším prekvapením pre verejnosť bola mizerná práca ratingových agentúr, ktoré pre mňa nebola zas takým objavom. Už začiatkom 90. rokov sme sa v ČNB pravidelne stretávali s ich ľuďmi a uvedomovali sme si, že majú, slušne povedané, dosť jasné limity. To všetko je oprávnená kritika, tiež nemám rád aroganciu bankárov. Ale bohužiaľ táto realita otvára priestor pre ďalšiu skupinu ľudí, pre politikov, medzi ktorými zvyčajne tiež nie sú žiadni géniovia.
HN: Vravíte, že diagnóza je správna, ale recepty zlé?
Najhoršie na tých návrhoch nie je ich obsah, ten môžeme podrobiť niekedy kritike, alebo naopak povedať, že niečo z toho je rozumné. Svetové politické esá nimi však vyvolávajú dojem, že regulácia je samospásna a geniálna a že zabráni ďalšej kríze. Ja tvrdím presný opak. Povedie to k finančnej kríze. To je len otázka času. Bežní vkladatelia aj investori totiž znížia svoju ostražitosť, zase budú dávať peniaze kamkoľvek, do akejkoľvek banky alebo investovať do akéhokoľvek výrobku a všetci potom budú prekvapení, že niektorá banka nebola schopná zvládnuť niektoré riziká.
A aj banky sa budú viac spoliehať - alebo to budú hrať - na silného regulátora, na geniálnu Obamovu alebo Merkelovej reguláciu, ktorá má predsa zabrániť budúcej kríze. Vzniká tým budúci morálny hazard, proti ktorému musíme pri každej príležitosti vystupovať.
HN: Tak ako skrotiť aroganciu bánk?
Väčšou transparentnosťou - viac informácií o bankách a z bánk. Banky totiž zverejnia len to, čo požadujú bankové dohľady a nič viac. Tvrdo si konkurujú v úrokových sadzbách, v poplatkoch a kvalite služieb, ale úplne rovnako tvrdo by mali súťažiť aj v tom, aký kvalitný majú manažment, aké riziká na seba vzali, akí skúsení alebo neskúsení ľudia u nich pracujú, aké riziko na seba banky berú. Aby si každý vkladateľ a investor rozmyslel, ktorej banke peniaze zverí.