Čechov čakajú v najbližších štyroch rokoch zvýšené spotrebné dane aj DPH, zmrazenie platov politikov i úradníkov či nová 25-percentná daň pre najbohatších ľudí. Naši západní susedia tak chcú zlepšiť svoje vyhliadky na to, aby čím skôr mohli prijať euro. Vláda premiéra Jana Fischera bude dnes schvaľovať správu ministra financií Eduarda Janotu, v ktorej Európsku úniou informuje o tom, ako by mohli Česi v nasledujúcich štyroch rokoch znížiť hrozivý schodok štátneho rozpočtu pod tri percentá HDP. Materiál je mierne upravenou verziou tzv. exit stratégie - už známymi návrhmi Fischerovho kabinetu, ako sa v najbližších rokoch popasovať s končiacou ekonomickou recesiou. "Minister Janota nehľadá žiadne nové východiská. Len kvantitatívne dopočítava vládnu exit stratégiu. A tú pripojí k pravidelnej správe o plnení konvergenčného programu,“ tvrdí premiérov ekonomický šéfporadca Michal Frankl.
| Ako chcú Česi šetriť - zmraziť sociálne dávky s výnimkou dôchodkov - nezvyšovať platy a zdaniť náhrady ústavných činiteľov - zrušiť agendy štátnej správy o 30 miliárd českých korún ročne - zaviesť druhé pásmo pre daň príjmu vo výške 25 percent - nahradiť zdanenie práce zvýšením spotrebných daní |
Vyššie dane
Vládny kabinet totiž musí každý rok poslať do sídla Európskej únie dokument o tom, ako sa mu darí plniť prípravy, aby mohol prijať euro. A keďže česká štátna pokladnica je na tom biedne, Brusel chce od ministra tiež počuť, čo sa v budúcnosti dá urobiť pre to, aby sa situácia zlepšila.
Ak teda dnes Janotov dokument schváli vláda, v sídle únie sa pravdepodobne dočítajú, že Česká republika by mala v najbližších rokoch zaviesť centrálne nákupy pre štátnu správu, zastaviť valorizáciu platov štátnych zamestnancov a ústavných činiteľov, ponechať zvýšené spotrebné dane a DPH, pridať novú 25-percentnú daň pre najbohatších ľudí, neupravovať sociálne dávky alebo zrušiť niektoré úrady a ministerské agendy. Také sú návrhy z exit stratégie, ktorú bude kabinet schvaľovať 8. februára, ale už ju odmietli tak odborári, ako aj zástupcovia priemyslu. Dokument okrem iného kladie dôraz na znalostnú ekonomiku.
Euro v roku 2014?
Minister financií predpokladá, že tým všetkým by sa dal deficit verejných financií dostať do roku 2013 pod tri percentá HDP. To by znamenalo, že Praha by teoreticky mohla od roku 2014 prijať euro. Samozrejme, len za predpokladu, že ekonomika v nasledujúcich rokoch porastie a nebude sa prepadať, ako to bolo v rokoch 2008 a 2009. O termíne prijatia eura v roku 2014 hovorí aj sociálna demokracia, ktorá minulý týždeň zverejnila svoj plán opatrení proti kríze. Občianski demokrati vlani pripustili, že za určitých okolností by to mohlo vyjsť v roku 2015.