Po dohode z minulého týždňa, že by sa na zabezpečenie stability eurozóny mohol uvoľniť až jeden bilión dolárov, sa kurz eura vyšplhal až k 1,31 dolára. Potom sa ale euro opäť dostalo do predajných tlakov. Investori sa boja, aký budú mať vplyv tvrdé fiškálne opatrenia Grécka, Španielska a Portugalska na ich ekonomiku.
Panika kvôli Sarkozymu
Podľa analytika Next Finance Vladimíra Pikoru ako rozbuška zafungovala správa, že francúzsky prezident Sarkozy minulý týždeň údajne tlačil na nemeckú kancelárku Merkelovú, že ak Nemecko nepomôže Grécku s dlhmi, Francúzsko opustí eurozónu. "Po tejto správe zostali investori stáť ako obarení. Tak je to pravda. Eurozóna sa naozaj môže zrútiť ako domček z kariet. To muselo prejsť po prečítaní správy hlavou každého optimistu," napísal Pikora.
"Pokiaľ niečo takého prednesie prezident európskej dvojky, scenár rozpadu eurozóny už nie je len bláznivou víziou europesimistov. Trh sa pochopiteľne zľakol. Navyše niektorí bankári už otvorene v médiách pochybujú o tom, že Grécko dokáže plne splatiť svoj dlh a varujú pred nákazou ďalších krajín. Na finančnom trhu sa teda vedú stále rovnaké reči ako pred oznámením o vytvorení obrieho záchranného fondu ", domnieva sa analytik.
Informáciu o tom, že francúzsky prezident hrozil nemeckej kancelárke opustením eurozóny, zverejnil španielsky denník El País. Odvolával sa pritom na nemenovaný zdroj blízky španielskemu premiérovi Zapaterovi, ktorý bol prítomný na piatkovom rokovaní za zatvorenými dverami, pred schválením záchranného balíčka na pomoc Grécku. "Sarkozy búchal päsťou do stola a hrozil, že opustí euro," uviedol zdroj. Spolu s Talianskom a Španielskom tak Francúzsko nakoniec Nemecko, ktoré s pomocou Grécku dlho váhalo, presvedčilo.
Hovorca nemeckej vlády neskôr vyhlásil, že informácie o údajných výrokoch francúzskeho prezidenta "sú úplne nepodložené".
Euro v slepej uličke
"Euro má teraz podľa nás pred sebou pomyselnú križovatku. Buď Európa nezvládne skrotiť dlhy, a euro preto oslabia alebo zanikne, alebo zvládne dlhy, ale len za cenu drastických škrtov, čo udusí ekonomiku. To odsunie možnosť zvýšenia úrokových sadzieb ECB. V USA medzitým ale úrokové sadzby vzrastú. Kvôli úrokovému diferenciálu potom nakoniec euro oslabí. Inými slovami, existujú teraz dva všeobecné strednodobé scenáre a oba vedú k oslabeniu eura. Malé škrty v rozpočtoch teda oslabia euro a veľké tiež.
Euro je v bezvýchodiskovej situácii a preto sa čoraz viac hovorí o ekonomickej a politickej únii, čo je len iný názov pre superštát. Ak vezmeme ale do úvahy, ako komplikované bolo podpísať Lisabonskú zmluvu, zdá sa riešenie cez väčšiu integráciu nereálne. Dlhodobo musí dolár ešte veľa posilniť. Možno už v lete otestuje hladinu 1,200 USD / EUR a pôjde ďalej", domnieva sa Vladimír Pikora.
