Eurozóna nenechá Portugalsko padnúť. Počas niekoľkých týždňov by mali do Lisabonu doraziť prvé peniaze z balíka, ktorý v sobotu v maďarskom Gödöllö neďaleko Budapešti posvätili ministri financií z krajín menovej únie.
Už kladná odozva partnerov na portugalskú žiadosť v druhej polovici minulého týždňa priniesla určité upokojenie na kapitálové trhy. Svedčí o tom fakt, že poklesli výnosy, ktoré investori požadujú aj u španielskych a talianskych vládnych dlhopisov.
V stabilizácii situácie verí aj Európska centrálna banka. Vo štvrtok to dala najavo zvýšením svojich taríf, prvým po skoro troch rokoch. Tým tlmočí názor, že po zdražení peňazí (zatiaľ veľmi miernom) sa dlhová kríza na periférii eurozóny zostrovať nebude.
Vyhraté zďaleka nie je
To však vôbec neznamená, že si eurozóna môže vydýchnuť. Tri najväčší rozpočtoví "hriešnici" - Grécko, Írsko a Portugalsko - totiž majú tú najťažšiu ekonomickú skúšku len pred sebou.
Skôr alebo neskôr im peniaze zo schválených balíkov dôjdu a budú sa musieť obrátiť "na vlastnú päsť" ku kapitálovým trhom. Otázka znie, za aký úrok si tam budú môcť požičiavať na refinancovanie záväzkov. Verejný dlh Grécka bude koncom tohto roka zodpovedať približne 160 percentám HDP, írsky presiahne 100 percent a s touto hranicou koketuje aj dlh portugalský.
Je to veľa nad deväťdesiatpercentnou hranicou, ktorú za kritickú z hľadiska hrozby pre hospodársky rast považuje harvardský ekonóm Kenneth Rogoff. Portugalsko, ktorého ekonomika v posledných 10 rokoch rástla v priemere o necelé percento ročne, musí najneskôr do polovice júna splatiť zahraničným veriteľom záväzky vo výške sedem miliárd eur. Dovtedy musia do Lisabonu doraziť prvé finančné injekcie zo schváleného balíka.
Grécku bude treba časť dlhu odpustiť
Krajina, ktorá bola vlani v máji ako prvá v eurozóne nútená požiadať o medzinárodnú pomoc (110 miliárd eur), zahraničným veriteľom dlhuje okolo 340 miliárd eur. V eurozóne však silnejú pochybnosti, že aténska vláda bude schopná splatiť všetky záväzky.
Pri strednodobej sadzbe okolo piatich percent budú len splátky úrokov prehltnú asi osem percent gréckeho HDP, spočítal Nicolaus Heinen, ekonóm Deutsche Bank. Môže to krajina s chabou exportnou výkonnosťou a nie príliš hospodárskymi vyhliadkami (tento rok sa čaká minimálne trojpercentný pokles HDP) zvládnuť? Medzi odborníkmi sa množia názory, že nie. Je len otázkou času, kedy dôjde na reštrukturalizáciu gréckych záväzkov, počas ktorej veritelia, vrátane súkromných bánk, prídu o časť svojich peňazí.
K variantu čiastočného oddĺženia Grécka sa v spoločnej jarnej predpovedi jednoznačne prikláňajú aj renomované nemeckej ústavy pre hospodársky výskum. "O straty sa budú musieť podeliť aj súkromní investori, vrátane západných bánk," myslí si Joachim Scheide, zodpovedajúci za konjunktúrne prieskumy v kielskom Ústavu svetovej ekonomiky. Tento expert ide ešte ďalej: podľa neho sa oddĺženiu nevyhne ani Portugalsko a Írsko. Vláda v Dubline do kapitálovo chabých bánk zatiaľ napumpovala sumu zodpovedajúcu viac ako polovici ročného HDP.
Trichet sa o tom nechce baviť?
V Európskej komisii je téma "grécke oddĺženie" oficiálne tabu. "Reštrukturalizáciu gréckych dlhov odmietame," vyhlásil po dvojdňovom rokovaní ministrov financií v Gödöllö bruselský komisár Olli Rehn. Ako dodal, Grécko vypracovalo v spolupráci s partnermi "solídny plán" a ak sa ním bude riadiť, svoje dlhové bremeno unesie.
Ale server Spiegel online s odvolaním sa na zasvätené zdroje uvádza, že medzi ministrami financií z kľúčových krajín eurozóny a prezidentom Európskej centrálnej banky Jeanom-Claudeom Trichetom už zíva názorová priepasť. Prejavila sa počas sobotňajšej telefonickej konferencie, ktoré sa okrem Tricheta zúčastnili oi spolkový minister financií Wolfgang Schäuble, jeho francúzska kolegyňa Christine Lagardeová a komisár Olli Rehn.
Šéfovia finančných rezortov mali počas nej vyjadriť vážne pochybnosti o schopnosti Grécka uniesť naloženú dlhovú záťaž. Ťažko sa bude môcť počas budúceho roka, kedy mu vyprší platnosť poskytnutej pomoci, vrátiť na kapitálové trhy, a to vzhľadom na neúnosne vysoké sadzby, ktoré budú súkromní investori na aténskej vláde požadovať.
Ale prezident ECB Trichet sa ďalšej debatu o Grécku počas hovoru vyhol, keď sucho odpovedal, že nie je pripravený o danej téme diskutovať.
Španielsko má šancu
Voči Španielsku, ktorého ekonomika je dvakrát veľká ako grécka, portugalská a írska dohromady, sú teraz trhy naladené predsa len priaznivejšie. Krajina by mohla "nákaze" zo susedného Portugalska odolať. Výnos desaťročných vládnych dlhopisov Španielska klesol z 5,45 percenta začiatkom tohtoročného januára na 5,24 percenta koncom minulého týždňa.
"Trhy sú teraz voči Španielsku naladené oveľa optimistickejšie. A ak neprídu naozaj zlé správy z jeho realitného či bankového sektora, mohli by sme hovoriť o tom, že to štvrtá najväčšia ekonomika eurozóny má to najhoršie za sebou," komentuje pre denník The Wall Street Journal Europe frank Oland Hansen, ekonóm spoločnosti Danske Markets.
Ale ďalší experti radšej optimizmom šetrí. Španielsko podľa nich môže podľahnúť "nákaze", ak jeho úsilie o konsolidáciu verejných rozpočtov a bánk nebude prinášať vytúžené výsledky.