Po skončení finančnej a hospodárskej krízy sa svet okolo nás zmení. Zmenia sa predovšetkým pravidlá fungovania finančného sveta, ktorý stál na počiatku krízy - tej, ktorá ukončila obdobie šestnásťročnej hospodárskej expanzie americkej ekonomiky. Kongres USA najprv schválil záchranný balík peňazí, ktoré mali vyviesť finančné giganty z temnoty prepadu a podaním pomocnej ruky tak ušetriť celú americkú spoločnosť pred negatívnymi dôsledkami voľného pádu. Neskôr sa ukázalo, že náklady na sanáciu bánk boli z pohľadu americkej vlády dokonca dobrou investíciou a časť z takto požičaných peňazí sa pomerne rýchlo vrátila späť.
Prepad na finančných trhoch sa podarilo zastaviť nielen poskytnutím peňazí zo strany vlády, ale výraznú podporu tvorili aj peniaze centrálnej banky, ktorá z trhu skupovala všetok nelikvidný odpad medzi cennými papiermi. Len pripomeniem, že konečnou fázou hospodárskej expanzie bola bublina realitného trhu a naň nabaleného biznisu s cennými papiermi.
Regulovať pohyb kapitálu v globálnom finančnom svete navyše môže spôsobiť problémy práve krajine s vyššou mierou regulácie. Zakazovať predaje nakrátko? Prečo? Veď príčinami kríz nie sú predaje, ale naopak, sú to nákupy. Len nepretržitou sériou nákupov bolo možné vyhnať ceny akéhokoľvek aktíva do astronomických výšok. A to nehovorím len o cenách cenných papierov či amerických nehnuteľností v čase boomu. Špekulanti sú príčinou nafukovania bublín, nie však ich prasknutia a dôsledkov! Skutočnosť, že krajiny ako Grécko, Španielsko, Portugalsko a Írsko sú lídrami deficitného hospodárenia v Európe, bola všeobecne známa už v druhej polovici roka 2009. Navyše odhadnúť, že v čase prepadu hospodárskeho rastu sa výška ich kumulatívneho dlhu relatívne zvýši, nebolo ťažké. Keď však Gréci ohlásili revíziu rozpočtového schodku, ktorý napokon ešte dvakrát zvýšili, Európa dostala facku.
Mario Blaščák
Oxys Capital