Rozpad eura? Príliš optimistická možnosť

Pred desiatimi rokmi bolo úplne mimo rozsah fantázie ekonómov, že v roku 2010 bude reálne hroziť štátny bankrot niektorej členskej krajiny Európskej únie. Alebo dokonca niekoľkých krajín.

Fantázia ekonómov býva obmedzená, najmä pokiaľ ide o budúcnosť. Pokúsme sa však načrtnúť možný katastrofický scenár pre Európu.

1. Grécko nebude schopné plniť svoje záväzky napriek úsporným opatreniam a medzinárodnej pomoci. Nastane čiastočná platobná neschopnosť. Zničí to euro? Nie.

2. Írsko sa ocitne v podobnej situácii ako Grécko. Dôsledky? Významnejšie, pretože riziková angažovanosť najmä nemeckých a britských bánk do Írska je vysoká. Nemecké banky nie sú na rozdiel od exportného priemyslu príliš silné a majú relatívne nízke rezervy na krytie zlých úverov.

3. Po Grécku a Írsku sa vlna bankrotov preleje do Portugalska. Odtiaľ je len skok do Španielska, ktoré je vysoko "preúverovanou" krajinou. Španielske banky sa doteraz nezrútili pravdepodobne len preto, že ich pohľadávky voči hypotekárnym veriteľom a developerom sú účtované bez započítania poklesu cien nehnuteľností. Precenenie by mohlo vyvolať krízu.

4. Pád Španielska by znamenal, že európsky "ochranný val" pretrhol, pretože v ňom nie sú peniaze. Za takýchto okolností sa môže stať čokoľvek. Kríza v Belgicku (o tejto možnosti sa hovorí už teraz), vo Francúzsku a tak ďalej. V tomto prípade je na rade aj samotné Nemecko, pretože angažovanosť nemeckých bánk v Španielsku, Francúzsku, Belgicku, Taliansku ..., je obrovská a nemožno ju pokryť žiadnym "bailoutom".

5. Nasledoval by kolektívny bankrot členov eurozóny, jej rozpad a návrat národných mien? S veľkou pravdepodobnosťou nie. V prípade podobného kataklyzmu by sa zrejme zišiel francúzsky prezident Sarkozy s prezidentom Európskej centrálnej banky Trichetom. Prvý z oboch menovaných by druhému vysvetlil, že v stávke je osud nielen Francúzska, ale celej Európy, a že teraz nadišiel okamih, aby Veľký národ (La Grande Nation) vykonal veľké činy.

6. Týmito veľkými činmi znamená kvantitatívne uvoľnenie zatiaľ bližšie neurčeného počtu bilióna eur s cieľom nákupu štátnych dlhopisov krachujúcich štátov Gréckom od a Nemeckom končiac.

7. Výsledok: štáty eurozóny sú zachránené pred bankrotom. Euro nezaniká, dokonca ich nemusia žiadny členský štát opustiť. Hyperinflácia nenasleduje, pretože dočasné ochrnutie úverovej aktivity komerčných bánk má silný protiinflačný účinok. Objem menovej bázy v eurozóne síce podstatne vzrastie, ale všetci videli, že v USA sa stalo to isté, bez toho by to americkú ekonomiku zlikvidovalo.

8. Propagandisti sa predháňajú v ódách, ako tá báječná jednotná Európa všetko bravúrne zvládla a ako je nutné pokračovať v procese ďalšej integrácie. Riešenie síce v sebe nesie počiatok ďalšie úverové bubliny a morálny hazard gigantických rozmerov, ale to momentálne nikomu nevadí.

Pre body 5 a 6 už existuje precedens z mája 2010, kedy Trichet podľahol Sarkozymu v otázke nákupe štátnych dlhopisov Európskou centrálnou bankou. ECB stále tvrdí, že má politickú nezávislosť, ale raz stratené panenstvo už nejde obnoviť. Opakovanie podobných praktík v prípade celoeurópskej krízy je úplne reálne.

Katastrofický scenár teda nepočíta s rozpadom eura. To by bolo príliš optimistické! Naopak počíta so zaplatením dlhov inflačnými peniazmi a s utužením EÚ podľa francúzskych nôt. Teda vytvorenie európskeho ministerstva financií, zavedenie nových daní, "harmonizácia" (čítaj "zvýšenie") daňových sadzieb a tak ďalej.

Nakoniec sa môže stať, že noví členovia Európskej únie budú solidárne ručiť za súhrn všetkých európskych dlhov. Môže prísť ešte niečo horšie? Fantázia zlyháva ...