Kľúčový tandem sa najmä nezhodol, v akom rozsahu by Európa mala šetriť. Francúzi chcú "hospodársku vládu" spoločnú pre celú eurozónu. Nemci dávajú prednosť voľnejšej koordinácii hospodárskej politiky v rámci Európskej únie.
Pozorovatelia sa zhodujú, že obaja štátnici, ktorí sa navzájom rešpektujú, sa dlho usilovali o to, aby sa názorové rozdiely mezi nimi zmenšovali. "Ale potom prišla dlhová kríza odštartovaná Gréckom, a po tejto snahe je veta," napísal nemecký server Spiegel Online.
Rovnako to vidia v Paríži: "Spolková kancelárka a francúzsky prezident si nikdy neboli tak vzdialení ako teraz," myslí vplyvný denník Le Figaro.
Nemci tlačia na úspory
Spolková kancelárka tiež počas včerajšej schôdzky v budove Spolkového kancelárstva zdôraznila, že pre jej vládu sú kľúčové výdavkové úspory. Spolková republika by mala podľa nedávno schváleného úsporného plánu počas troch rokov ušetriť 86 miliárd eur. To je viac, ako bol jej minuloročný deficit.
Nemci však tlačia aj na ostatné krajiny eurozóny, ktorej celkový schodok vládnych financií sa vlani podľa údajov Eurostatu približne strojnásobil na 565 miliárd eur, teda 6,3 percenta HDP.
Kancelárka Merkelová aj v pondelok obhajovala úsporné plány, zatiaľ čo prezident Sarkozy tvrdil, že výdavkové škrty môžu v Európe vyústiť v opätovný nástup hospodárskej recesie a opäť zdvihnúť nezamestnanosť.
"Angela by mala vedieť, že keď si Európska únia predpíše tvrdú rozpočtovú diétu, stratí Nemecko, ktorého vývoz smeruje zo 60 percent do Európskej únie, veľa pracovných miest," napísal v komentári francúzsky denník Le telegramom.
Nemecká tlač si zase "na oplátku" všimla, že prezident Sarkozy sa úzkostlivo vyhýba slovku "rigueur", ktoré označuje úsporné opatrenia. A to napriek tomu, že francúzsky systém sociálneho zabezpečenia tento rok čelí deficitu vo výške okolo 30 miliárd eur.
Francúzske verejné financie vlani skončili deficitom skoro 145 miliárd eur, nemecký deficit bol v absolútnej sume zhruba polovičný - 79,4 miliardy eur. Francúzsko v porovnaní s Nemeckom hospodári s peniazmi daňových poplatníkov laxnejšie. Vláde v Paríži sa dobrých 30 rokov nepodarilo dosiahnuť vyrovnaný rozpočet.
O čo sa sporia Nemci s Francúzmi Rozsah výdavkových úspor Vláda pre celú eurozónu Odlišný hospodársky model |
Naproti tomu Nemecko v období 2007 - 2008 vykazovalo mierny prebytok alebo nulový deficit. Avšak, Francúzsko v týchto dňoch schválilo úsporný plán, podľa ktorého by mal štát v najbližších troch rokoch ušetriť 45 miliárd eur. Teda zhruba polovicu toho, čo chcú zoškrtať Nemci.
Paríž je pre európsku vládu
Berlín trvá na tom, že rozpočtovo nedisciplinované krajiny musia byť prísne potrestané. A ak sankcie nezaberú, mali by samy opustiť menovú úniu. Ale pre Paríž je niečo také neprijateľné, pretože by to podľa nej znamenalo poprieť myšlienku európskej integrácie.
O tom, že medzi Sarkozym a Merkelovou je "hlboká priekopa", svedčí aj ich rozdielny názor na zriadenie hospodárskej vlády spoločný pre všetkých šestnásť krajín eurozóny. "O vytvorení spoločnej vlády, ktorá by prevzala tiež daňové funkcie, musíme vážne uvažovať," povedala listu Süddeutsche Zeitung francúzska ministerka hospodárstva Christine Lagardeová.
Francúzsko je presvedčené, že vznik "gouvernance économique" si vynucujú samotné okolnosti: obrovská hora verejného dlhu, ktorá v eurozóne prekročila sedem bilióna eur (skoro 79 percent hrubého domáceho produktu). Ďalej silnejúca hospodárska nerovnováha v eurozóne, prejavujúce sa napríklad krikľavými rozdielmi v konkurenčnej schopnosti a následne v obchodnej bilancii.
Pre úzku koordináciu hospodárskej politiky hovorí aj spoločne odsúhlasený "záchranný balík" pre eurozónu schválený v hodnote 750 miliárd eur. Zdá sa, že Angela Merkelová musí boj o spoločnú vládu v eurozóne prehrať. K stene ju v tejto otázke tlačia nielen Francúzi, ale napríklad aj Španieli a Taliani.
Kancelárka sa obhajuje tým, že rozhodne nie je proti užšej koordinácii hospodárskej politiky. Mala by podľa nej byť voľnejšia a zahŕňať všetky krajiny Európskej únie, nielen 16 členov eurozóny.