"Paul Samuelson premenil všetko, čoho sa dotkol: teoretické základy svojho odboru, spôsob, akým sa ekonómia vyučuje po svete, étos a vývoj svojho oddelenia, investičnú činnosť Massachusettského technologického inštitútu a životy svojich kolegov a študentov, "uviedla šéfka inštitútu Susan Hockfieldová vo vyhlásení.
Biblia budúcich ekonómov
Je autorom medzinárodnej a štandardnej učebnice Ekonómia (Economics: An Introductory Analysis), ktorá by nemala chýbať na polici kohokoľvek, kto chce vedieť čo je to ekonómia, alebo ekonomika. Ide o napredávanejšie ekonomické dielo všetkých čias.
Táto kniha sa tak na univerzitách po celom svete stala bibliou pre milióny budúcich ekonómov. Väčšina študentov ju ale pozná práve len ako "Samuelson". Práca vyšla prvýkrát v roku 1948. Je najlepšie predávanou knihou o ekonómiu v dejinách. Predali sa jej takmer štyri milióny kusov. Preložená bola do 27 jazykov od albánčiny po urdu.
Predstaviteľ neoklasickej syntézy
Samuelson bol predstaviteľom ekonomickej školy, ktorá sa označuje pojmom „neoklasická syntéza", ktorá do jednej koncepcie spojila neoklasickú mikroekonómiu a keynesiámsku makroekonómiu. .
Východiskom jeho teoretických prístupov boli princípy termodynamiky. „V dnešnej dobe špecializácie sa niekedy považujem za posledného zovšeobecňovateľa v ekonómii, so záujmami, ktoré siahajú od matematickej ekonómie, až ku každodennej finančnej žurnalistike, mojimi skutočnými záujmami sú výskum a vyučovanie," povedal o sebe (Oslava ekonomie, Academia, Praha 1994).
Samuelsonove teórie
Prispel k rozvoju matematickej ekonómie, teórie správania spotrebiteľa, teórie všeobecnej ekonomickej rovnováhy, sformuloval model akcelerátora a multiplikátora, rozvinul Heckscherov-Ohlimov princíp. Zaoberal sa ekonómiou blahobytu kde popularizoval podmienky Lindhal-Bowen-Samuelsona ako kritériá hodnotenia, či dané ekonomické podmienky vplývajú na stupeň blahobytu.
Pripomenieme si, že v teórii verejných financií švédsky ekonóm Erick Lindhal podstatne rozvinul teóriu úžitku v daňovej oblasti Knuta Wicksella. Paul Anthony Samuelson nadviazal na jeho teoretický model distribúcie nákladov na verejné statky cez analógiu politiky trhového mechanizmu pre mechanizmus verejných statkov je štandardným odporúčaním pre daňovú politiku.
Paul Anthony Samuelson sa zaoberal mnohými stránkami teoretickej ekonómie a taktiež matematickej teórie - lineárnym programovaním, ekonomickou analýzou, teóriou rastu, teóriou cien, teóriou príjmov, daňovým systémom, peňažnými teóriami, teóriou medzinárodného obchodu.
Prvý Američan
Samuelson bol prvý Američan, ktorý Nobelovu cenu za ekonómiu dostal. Dostal ju v roku 1970. Udeľovať sa začala len o rok skôr, bol teda jej druhým držiteľom. Považoval matematiku za základ ekonomickej analýzy.
Nobelovu cenu dostal za „vedeckú prácu, ktorá rozvinula statickú a dynamickú teóriu, ktorá bola prínosom k zvýšeniu celkovej úrovne analýzy v oblasti ekonomickej vedy." Pracoval ako ekonomický poradca amerických prezidentov Kennedyho a Johnsona, ale aj ako konzultant mnohých hospodárskych a politických inštitúcií, ale aj neziskových organizácií.
Spiaca kráska politickej ekonómie
Samuelson sa narodil 15. mája 1915 v Indiane. V 16 rokoch nastúpil na Chicagskú univerzitu. V roku 1935 získal bakalársky titul. O rok neskôr potom začal študovať na Harvarde, kde v roku 1941 dostal doktorandský titul. Do Massachusettského technologického inštitútu nastúpil v roku 1940 a strávil v ňom väčšinu svojho pracovného života.
Vyznamenali ho medailou Clarka (1947) a Národnou vedeckou medailou USA (1996).
Vďaka svojej reputácii sa stal aj členom tímu ekonomických poradcov dvoch amerických prezidentov - Johna Fitzgeralda Kennedyho a Lyndona Johnsona. Na rozdiel od svojich spolužiakov Samuelson neinklinoval k chicagskej ekonomickej škole, ktorej členom bol napríklad neskorší duchovný otec monetarizmu Milton Friedman. Prikláňal sa skôr k britskému ekonómovi John Maynard Keynesovi - k myšlienke zásahu štátu pre udržanie ekonomickej stability a rastu.
Samuelson sám hovorieval, že sa znovu narodil v roku 1932, keď sa prvýkrát bližšie zoznámil s ekonomikou. "Spiaca kráska politickej ekonómie čakala na oživujúci bozk nových metód, nových foriem, novo získaných rúk a nových problémov, "napísal neskôr.