Zrejme sa tak stane kvôli Nemcom, ktorí už nechcú na záchranu problémových krajín ďalej prispievať. Peniaze proti prípadnej ďalšej kríze sa tak budú hľadať ťažko. Možno ale pomôže kľučka európskych politikov.
Zotrvanie kapacity záchranných fondov eurozóny na súčasných 500 mld EUR, alebo nárast až na 940 mld eur? Takto možno opísať jablko sváru európskych politických špičiek pre najbližšie dva týždne.
Agentúrne zdroje z európskych vládnych kruhov sa však zhodujú, že výsledkom nebude asi ani jeden z extrémov, ale kompromisné riešenie - navýšenie palebnej sily proti kríze na 700 mld EUR.
Súhrnná kapacita oboch európskych záchranných fondov, teda Európskeho fondu finančnej stability (EFSF) a Európskeho stabilizačného mechanizmu (ESM), by podľa poslednej dohody mala po spustení druhého menovaného, permanentného fondu zostať na pol bilióna eur.
Kodaň všetko dohodnuté zmení
Strop pre poskytovanie pôžičiek má pritom byť stanovený umelo, pretože oba fondy majú od polovice roka fungovať 12 mesiacov spoločne a ich kombinovaná kapacita tak teoreticky dosiahne 940 miliárd - 440 mld EUR z dobiehajúceho EFSF a 500 mld EUR z nového ESM.
Taký bol stav ešte po poslednom summite eurozóny, ale európski politici pod tlakom trhov od tej doby opakované sľubovali, že na ďalšom summite naplánovanom na posledné dva dni mesiaca marec do Kodane bude tento postoj prehodnotený.
Spor medzi Francúzskom a Nemeckom
MMF a Francúzsko dlhodobo chcú dosiahnuť dohodu na zlúčení existujúceho európskeho záchranného fondu s od júla chystaným permanentným záchranným fondom s možnosťou využiť celých 940 miliárd eur pre vytvorenie silného "obranného valu" proti šíreniu dlhovej krízy.
Nemecko je proti a ďalšie peniaze nad rámec plánovaného objemu 500 miliárd eur pre permanentný fond platiť nemieni.
Vyššie popísané potvrdilo aj piatkové vystúpenie nemeckej kancelárky Angely Merkelovej. Tá pred novinármi uviedla, že EÚ diskutuje o možnosti prepojenia ESM a EFSF a potrebuje rozhodnutie o záchrannom fonde ESM do konca marca, odmieta ale povedať, či podporí kombináciu ESM / EFSF.
Každopádne však Merkelová vystúpila proti navyšovaniu zdrojov samotného ESM nad plánovaných 500 miliárd eur s tým, že to nechce "nikto v Nemecku".
Chystá sa kľučka
Zdroje agentúr Reuters a Bloomberg z európskych politických kruhov však tvrdia, že na konci mesiaca predsa k určitému navýšeniu dôjde, a to na 692 miliárd eur.
"Jednou z možností je povedať, že EFSF už vydalo záväzky za 192 miliárd eur, ale ESM naštartuje s čerstvými 500 miliardami," vysvetľuje jeden zo zdrojov návrh, ktorý má tiež podľa ďalších "informátorov" vraj šancu na úspech.
Do 500 miliardového stropu by v prípade presadenia tejto iniciatívi neboli započítavané finančné pomoci poskytnuté Grécku, Portugalsku a Írsku.
Debata o objeme prostriedkov prípravených pre ďalšie záchranné programy pritom vôbec nemusí byť iba teoretickou záležitosťou.
Bývalý bankár ECB Bini Smaghi vo štvrtok verejne zapochybňoval schopnosti portugalskej a írskej vlády financovať svoje rozpočty z vlastných zdrojov a fondov z trhu.
Na adresu Portugalska vyhlásil: "Ak sa nebude schopné financovať samo až do roku 2016, bude potrebovať približne 100 miliárd eur."
V prípade Írska za rovnakých podmienok očakáva nevyhnutne ďalšiu finančnú pomoc z peňazí medzinárodných veriteľov za 80 miliárd eur. Výška eurovalu navyše pôsobí aj preventívne, keď posilňuje dôveru trhov a rozháňa obavy pred ďalším pokračovaním dlhovej krízy v Európe.