Španielsko ide v stopách Grécka. Nezvláda krotiť dlh

Problémy krajiny označil za závažné aj Medzinárodný menový fond. Štátny dlh sa tento rok priblíži 80 percentám HDP. Hneď po Veľkej noci vláda chystá privatizáciu dvoch veľkých bánk.

Aj keď ekonomickí experti varujú, že druhou pomocou Grécku si Európa len kúpila čas, investori i médiá teraz na ostrovnú ríšu pod Akropolou na chvíľu zabudli. Ich pozornosť teraz púta Španielsko, ktorého veľkosť však nedáva šancu na podobnú záchrannú intervenciu.

Nervozita investorov tento týždeň vyhnala výnosy desaťročných španielskych dlhopisov k psychologickej hranici 6 percent, čo vláde ďalej sťažuje financovanie štátneho dlhu. Španielsku sa v poslednej aukcii dlhopisov navyše nepodarilo získať ani zďaleka toľko, koľko potrebovalo, na čo reagoval poklesom aj kurz eura.

Španielsky minister financií uviedol, že štátny dlh sa tento rok tesne priblíži 80 percentám ročného výkonu ekonomiky, a dosiahne tak najvyššiu úroveň od roku 1990. Vlani pritom predstavoval 68,5 percenta.


"Španieli majú teraz pred so sebou dosť veľké výzvy, aby udržali svoje verejné financie na uzde," komentuje analytik David Kufa z Conseq Investment Management.

Rozpočtové problémy krajiny označil za závažné tiež hovorca Medzinárodného menového fondu Gerry Rice. Vyriešiť ich podľa neho môžu len zásadné a trvalé reformy.

MMF aj EÚ stále hodnotia detaily nového španielskeho rozpočtu, ktorého súčasťou sú vysoké výdavkové škrty. Európska únia požaduje, aby Španielsko znížilo v tomto roku rozpočtový deficit o 3,2 percentuálneho bodu z vlaňajších 8,5 percenta hrubého domáceho produktu.

Vláda v návrhu rozpočtu počíta so škrtmi vo výške 27 miliárd eur. To zodpovedá zhruba 2,5 percenta HDP.

"Je zrejmé, že problémy, ktorým Španielsko čelí, sú vážne (a) nálada na trhu zostáva nestabilná," citovala Riceho agentúra Reuters. Podľa neho však krajina prijala rozsiahle politické opatrenia, ktoré MMF podporil.

"Budeme poukazovať na potrebu zabezpečiť súlad s novým cieľom, nielen na centrálnej úrovni, (ale) aj na úrovni regionálnych vlád," dodal k rozpočtu.

Zaplaťte. Aspoň niečo

Jedným z kontroverzných opatrení, o ktorom sa podľa denníka El País španielska vláda radí is Bruselom (kde vraj nachádza podporu) je fiškálna amnestia, ktorú už skôr uvažovala a nakoniec nerealizovala vláda premiéra Zapatera.

Podľa návrhu španielskeho ministra financií Cristobal Montoro chce vláda získať aspoň časť z 25 miliárd eur, ktoré unikajú zdaneniu predovšetkým na účtoch v zahraničí.

Vláda očakáva, že sa jej podarí získať asi desatinu z tejto sumy, teda 2,5 miliardy eur.

Po Veľkej noci vláda chystá privatizáciu bánk

Španielsko urýchli konsolidáciu svojho bankového sektora a hneď po Veľkej noci začne predaj dvoch zvyšných bánk, ktoré vláda finančne podporila a stále v nich drží majetkové podiely. V rozhovore s agentúrou Reuters to povedal minister hospodárstva Luis de Guindos.

Do konca mája sa dá podľa neho počítať s ďalším zlučovaním bánk.

Práve bankový sektor predstavuje jeden z hlavných problémov, s ktorými tamojšia ekonomika dlhodobo zápasí. Nesplácaných úverov je v Španielsku najviac za posledných 18 rokov a ťažkosti už sa zďaleka netýkajú len vplyvu, ktoré priniesol pád cien realít.

Španielske banky postupne rozpožičali zhruba 1,8 bilióna eur, vzhľadom k pokračujúcim ekonomickým problémom ale hrozí, že časť úverov bude nedobytných. Fúzie, o ktorých minister hovorí, by mohli bankám situáciu pomôcť riešiť.

"Myslím, že tu bude viac fúzií. Nepochybujem o tom," povedal minister. Ako prvé majú prísť na rad ústavy Banco de Valencia a CatalunyaCaixa, ktoré vláda počas krízy finančne podporila.

"V najbližších dňoch, hneď po veľkonočnom týždni, zahájime u oboch privatizačný proces. Už teraz môžem povedať, že je tu zo strany investorov záujem," dodal minister.

Reformu bankového systému španielska vláda začala už začiatkom roka. Cieľom je vplyvy strát na realitnom trhu zmazať či zmierniť tým, že sa banky vzájomne pospájajú. To im má ušetriť náklady bez toho, aby museli žiadať o pomoc štát.

ihned.cz