Viceguvernér Českej národnej banky Mojmír Hampl je presvedčený, že veľkosť dlhu Grécka je bez radikálnejšieho rezu ťažko udržateľná. Zatiaľ podľa neho v Grécku dochádza k tomu, že súkromných veriteľov nahrádzajú prostriedky vlád, menového fondu a ECB.
Podľa neho nie je vylúčený scenár, že k takémuto rezu dôjde práve až vo chvíli, keď by sa reštrukturalizovali väčšinovo práve pohľadávky vlád a nadnárodných inštitúcií, teda ich daňových poplatníkov. Koniec koncov pôžička eurozóny a menového fondu vo výške 110 mld. eur už reštrukturalizovaná bola, keď u nej bol znížený úrok a predĺžená jej splatnosť, vyhlásil.
V eurozóne podľa Hampl mnoho iných riešení problému predlženia nepripadá do úvahy. Preto z hľadiska Grécka podľa neho zostáva bankrot alebo bail-out. "A kto by chcel priznať, že je potrebné urobiť bankrot? Preto staviam na to, že sa bude zachraňovať až do tej chvíle, než dôjdu peniaze, alebo ako dôjde politická vôľa v zachraňovaní pokračovať," konštatoval.
Návrat k drachme nehrozí
Špekulácie o tom, že by sa Atény mohli vrátiť od spoločnej meny k gréckej, nepovažuje Hampl za reálne. "Myslím, si, že jeho motivácia vrátiť sa k drachme je minimálna, už len preto, že by to okamžite zničilo finančný sektor." Tým pádom ani nemôže pristúpiť k menovej reforme či devalvácii.
"Slabý má malú motiváciu odchádzať z klubu silnejších, ktorí jeho problém považujú za svoj a sú ochotní mu požičiavať. Silní sa zase slabého nemôžu jednoducho zbaviť, pretože podľa európskeho práva by k tomu potrebovali jednomyseľný súhlas, teda súhlas aj toho slabého," podotkol k postavenie Grécka voči únii.
Zároveň upozornil, že Česko má výhodnú pozíciu vzhľadom na to, že nie je členskou krajinou eurozóny. "Pekne sa nám to hovorí z pozície nečlenskej krajiny eurozóny, ktorá sa týchto kľúčových rokovaní nezúčastňuje. Keby sme boli pri stole, asi by sme museli robiť veľmi bolestné kompromisy, alebo byť ako Slováci, (ktorí Grécku nepožičali) za kazisvetov - podľa mňa neoprávnene," konštatoval viceguvernér.
Európa má mentálny problém
Hampl tiež zodpovedal na otázku, kam vlastne Európa smeruje a jej ďalšie perspektívy. "Mám občas pocit, že 'mentálnym' problémom EÚ je, že sa akosi berie ako samozrejmé, že všetci chcú koláče, ale nie nevyhnutne za odvedenú prácu. Tiež ako človek, ktorý považuje za dosť naivnú myšlienku funkčnej európskej federácie, neverím, že ďalší prorastové impulzy prídu z večnej snahy všetko integrovať," poznamenal.
"Tak ako na trhu máme radi konkurenciu, ktorá je k dobru zákazníkov, tak by aj medzi hospodárskymi politikami mala byť nejaká konkurencia, aby nedochádzalo k postupnému priemernému zahnívaniu," dodal.