Hovorí šéf Centra pre európsku politiku v Bruseli Hans Martens. Spojené štáty veľmi riskujú, keď pri financovaní štátneho dlhu spoliehajú na Čínu, myslí si expert.
Krízu rastu prežíva celý západný svet. Aj keď dlhové problémy USA sú teraz vážnejšie než tie Európskej únie, Európu do budúcnosti ohrozuje predovšetkým starnutie populácie a lipnutie na sociálnom štáte. Tvrdí to ekonóm Hans Martens, šéf Centra pre európsku politiku v Bruseli.
Zatiaľ čo európske krajiny do veľkej miery dlhujú sebe navzájom a môžu sa situáciu snažiť riešiť rokovaním v rámci EÚ a vzájomnou solidaritou, Spojené štáty sú pri financovaní svojho dlhu veľmi závislé na Číne, od ktorej žiadnu solidaritu očakávať nemôžu.
Vzťah ekonomík USA a Číny spočíva v tom, že sa "vzájomne držia, slušne povedané ... pod krkom", komentuje Martens.
Čína: Veľká neznáma
"Z Číny v poslednej dobe prichádzajú samé zlé správy. O finančnej stabilite krajiny nevieme nič. Stať sa môže čokoľvek," upozorňuje ekonóm na nepriehľadnosť komunistami riadenej ekonomiky. Často sa spomína napríklad skrytá realitná bublina a ďalšie riziká doteraz úžasného ekonomického rastu ázijskej veľmoci.
Euro prvýkrát razantne posilnilo voči doláru už v marci 2002, kedy Bushova administratíva začala prudko zvyšovať štátny dlh kvôli financovaniu vojny proti terorizmu v Iraku a Afganistane po 11. septembra 2001.
Prezident Bush si ale neželal, aby vojna tvrdo dopadla na amerických občanov, vláda preto ticho podporovala banky v uvoľňovaní kreditnej politiky, vysvetľuje Hans Martens. Išlo predovšetkým o takzvané NINJA úvery a hypotéky. NINJA je slangová bankové skratka v angličtine pre No Income No Job No Assets, išlo teda o úvery poskytované bez potvrdenia o príjme, zamestnania či iných aktívach, ktorými by šlo ručiť.
Tieto riskantné úvery boli hromadne poisťované hypotekárnymi ústavmi Freddie Mac a Fannie Mae, ktoré nakoniec musel zachraňovať štát a boli jedným z koreňov hypotekárnej kríze v USA, ktorá v roku 2008 spustila celosvetovú krízu finančnú.
Pracovať len tretinu života?
Európske problémy podľa Martensa spôsobili politici, ktorí v honbe za volebnými hlasmi sľubovali nesplniteľné. Zavedenie eura uľahčilo štátom ako Grécko, Portugalsko či Taliansko financovanie, krajiny ich namiesto na zníženie dlhov využili k ďalšiemu dlhu.
Kým by starnúca Európa mala radšej vytvárať rezervy, Európania si na výhody sociálneho štátu zvykli a považujú ho za nedotknuteľný. To teraz dokazujú mimoriadne silné demonštrácie dokonca v takých krajinách, ako je Veľká Británia, komentuje expert.
"Proti zvyšovanie odchodu do dôchodku demonštrujú aj mladí Francúzi, čo dosť dobre nechápem. Oni chcú do tridsiatich študovať, potom od tridsiatich do šesťdesiatich pracovať a od šesťdesiatich do deväťdesiatich si užívať dôchodok. Každému je asi jasné, že to nemôže fungovať," dodáva Hans Martens .