V prípade núdze majú byť peniaze použité na záchranu potápajúcich sa krajín eurozóny ako Taliansko či Španielsko. Dohoda lídrov z Bruselu má však prvé trhliny. Lídri Česka a Veľkej Británie sú totiž proti nej.
„Nedopustím aby bola zodpovednosťou za pôžičku fondu zaťažená Česká Národná banka,“ povedal včera český premiér Petr Nečas, ktorý takýto krok považuje za prejav politickej zbabelosti. Konečné rozhodnutie o poskytnutí 3,5 miliardy eur bude však podľa neho záležať na vyjadrení bankovej rady domácej centrálnej banky. Na druhej strane, postoj britského permiéra Davida Camerona môže zmeniť veľký odpor Škótska a domácich politikov obávajúcich sa o vyčlenenie ostrovov pri zásadných rozhodnutiach v EÚ. Váha aj Švédsko. Domáci parlament situáciu analyzuje.
„Sme pripravení dať bilaterálnu pôžičku fondu až do výšky 5,4 miliardy eur,“ vyhlásila pre HN Národná banka Dánska. Ako jediná krajina z EÚ s vlastnou menou potvrdila pre HN pripravenosť zapojiť sa do zvýšenia „palebnej sily“ fondu proti dlhovej kríze.
Zachraňovaní nepomôžu
„Od krajín už zapojených do záchranného programu MMF sa nečaká, že budú platiť,“ obhajoval takto rumunský prezident Traian Basescu neúčasť jeho krajiny na zvyšovaní kapacity fondu. Podobne je na tom aj Maďarsko a Estónsko. „Od fondu máme požičaných ešte viac ako sedem miliárd eur. S naším zapojením do zvýšenia fondu sa nepočíta skôr, ako splatíme tieto podlžnosti,“ odkázala nám Maďarská národná banka. Dnes do Budapešti dokonca prileteli zástupcovia MMF, ktorí majú s politikmi rokovať o poskytnutí ďalšej pomoci vo výške 15 – 20 miliárd eur. Pôžička má byť použitá len v prípade núdze ako „posledná inštancia pri ekonomickej stagnácii“.
Podľa Mareka Jakobyho, poradcu výkonného riaditeľa MMF pre Slovensko, bude logické, ak sa do pôžičky fondu nezapoja ani terajší „pacienti“ eurozóny Grécko, Portugalsko či Írsko.
Fond peniaze nepotrebuje
„Fond má zatiaľ k dispozícii približne 390 miliárd amerických dolárov (asi 300 miliárd eur),“ hovorí Jakoby. Podľa neho má tak dostatok peňazí pokiaľ „nepadnú“ niektoré veľké krajiny eurozóny. Nie je tak momentálne existenčne závislý na snahe politických špičiek o ďalšie navýšenie zdrojov. „Európa chce skôr ukázať svetu, že je pripravená mobilizovať ešte viac zdrojov na obnovenie finančnej stability, čím plní jednu z podmienok krajín ako Čína na ich dodatočný príspevok do fondu,“ dodáva.
Prípadná nezhoda na pôžičke by mohla mať podľa Tomáša Vlka z Patria Finance veľký dopad na finančné trhy. „Takáto negatívna správa by mohla opäť roztočiť dlhovú krízu ako pred pár týždňami. Výnosy z dlhopisov krajín ako Taliansko by sa mohli opäť vyšvihnúť nad dlhodobo udržateľnú úroveň,“ uzatvára.