Krátko pred zajtrajším mimoriadnym summitom ministrov financií eurozóny dosiahla nemecká a francúzska strana kompromis ohľadom vytvorenia bankovej únie. S touto informáciou prišli ako prvé nemecké noviny Süddeutsche Zeitung.
Podľa informácií sa tak ukončili dlhotrvajúce spory o úlohe Európskej centrálnej banky v plánovanej bankovej únii. „Je to prelom, na ktorý čakala celá Európa,“ komentoval výsledky nočných bilaterálnych rokovaní vysoký bruselský diplomat, ktorý sa na rokovaniach zúčastnil.
Podľa dosiahnutého kompromisu bude ECB vykonávať dozor nad všetkými systémovo dôležitými bankami, ako aj nad bankami, ktoré sú podporované z verejných zdrojov. Dozor nad ostatnými menšími bankami má i naďalej ostať na národných úrovniach. Bankový dohľad v jednotlivých členských štátoch však bude priamo podriadený ECB a tá bude mať právo vydávať mu príkazy a vo výnimočných prípadoch aj prevziať dozor nad niektorou z menších bánk.
Kompromis tak ukončil neistoty okolo detailov bankovej únie. Francúzsko dlhodobo presadzuje čo najrýchlejšie vytvorenie nového rámca, zatiaľ čo Nemecko sa v tomto smere riadi heslom „dvakrát meraj, raz strihaj“ a presadzuje oddelenie kompetencií Európskej centrálnej banky a vznikajúceho bankového dohľadu. ECB by sa podľa Schäubleho mala sústrediť výhradne na monetárnu politiku.
Stále však nie je dohodnutý právny rámec nevyhnutný pre vznik bankovej únie – komplikácie priniesli Veľká Británia, Švédsko a Česko, ktoré pre seba vyžadujú špeciálne hlasovacie práva, aj keď eurom neplatia. Plánovaný bankový dohľad má slúžiť na boj s dlhotrvajúcou krízou v Európe.
Aktualizované (12:50)
Podľa zdroja nemeckého denníka Handelsblatt, ktorý si neželal byť menovaný, bude dohľad Európskej centrálnej banky zahŕňať od 60 do 150 systémovo najdôležitejších bánk v eurozóne.
Nemecko chce podľa informácií z tajného rokovania za každú cenu zabrániť, aby eurobanka kontrolovala aj poisťovne a družstevné banky.
Banky by mali byť regulované priamo ECB len v prípade, keď ich celkové aktíva presiahnu hranicu tridsať miliárd eur, alebo by boli väčšie ako pätina HDP krajiny, v ktorej fungujú.
Iný návrh však túto hranicu znižuje na dvadsať miliárd eur. Je to preto, aby sa do hľadáčika eurobanky dostali aj tie finančné inštitúcie, ktoré síce nepatria medzi najväčšie v eurozóne, ale pre danú krajinu sú systémovo dôležité.