Ekonómovia oslovení serverom IHNED.cz v zásade súhlasí s šéfom ECB Jeanom-Claudom Trichetom, že sa Európa nachádza v najhoršej kríze od 2. svetovej vojny. Aby sa dopady krízy čo najviac minimalizovali, mali by európski politici prijať rýchle a rázne riešenie.
Kríza, ktorou v súčasnej dobe prechádza Európa, je najhoršia od druhej svetovej vojny. Pred členmi výboru Európskeho parlamentu pre hospodárske a menové záležitosti to povedal šéf Európskej centrálnej banky (ECB) Jean-Claude Trichet.
A ekonómovia oslovení serverom IHNED.cz s ním v zásade súhlasí.
"S Trichetom súhlasím a bude len dobre, ak si to uvedomia aj ďalší predstavitelia EÚ. Projekt integrácie uviazol v bode, kde nie je možné zostať. Buď je potrebné urobiť ďalší krok vpred smerom k fiškálnej integrácii, alebo krok vzad, späť pred spoločnú menu, "povedal napríklad analytik spoločnosti Citfin Jiří Šimek.
Hlavný ekonóm Patria Finance David Marek vysvetľuje: "V stávke je naozaj veľa. Už teraz smeruje ekonomika eurozóny k stagnácii či recesii, ak by došlo ku kríze v európskom bankovom sektore a zlyhaniu niektorých štátov eurozóny, hrozila by veľmi hlboká ekonomická depresia, rozpad eurozóny a neistý by bol osud celej Európy nielen ekonomického ale aj politického a sociálneho hľadiska."
Svoj súhlas s názorom J.C. Tricheta potom vyjadril aj hlavný ekonóm Raiffeisenbank Pavel Mertlík. A na otázku, ako sa súčasná kríza odlišuje od tej pred troma rokmi po páde banky Lehman Brothers, odpovedal: "Epicentrum krízy nie je v USA, ale v Európe. Zvýšila sa zadlženosť vlád, zadĺženosť domácností neklesla, zhorší sa bilancia bánk, tie sú ale kapitálovo silnejšia. "
"Je to v podstate pokračovanie tej istej krízy, len dlhy sa presunuli o úroveň vyššie na úroveň štátov, ktoré riešili vtedajšie problémy ďalším zadlžením," súhlasí s Mertlík Šimek.
"Odlišnosťou je zatiaľ obmedzený vplyv súčasnej krízy na finančné sprostredkovanie pre reálnu ekonomiku. Banky paušálne neuťahujú kohútiky podnikateľskej sfére, čo zmierňuje stratu dynamiky v ekonomikách," dopĺňa ešte hlavný ekonóm UniCredit Bank Pavel Sobíšek.
Ako z krízy von?
A ako by sa teda Európa mala zachovať, aby minimalizovala dopady dlhovej krízy?
"Niekedy je menej lepšie než viac. V prvom rade by si Európa mala priznať, že Grécko už v podstate zbankrotovalo a riadený bankrot bude lepší ako neriadený. Chybou je skôr vymýšľať, čo všetko urobiť, aby Grécko nezbankrotoval alebo aby to nevyzeralo, že Grécko zbankrotovalo," myslí si Šimek.
"Európa má dve možnosti: riadene zmenšiť eurozónu na skupinu silných, štrukturálne si blízkych krajín (Nemecko a spol.), Ktoré budú rešpektovať Pakt stability a rastu a pakt Euro plus, alebo začať proces vytvorenia funkčnej fiškálnej únie v EMU. Rozhodnutie a vytýčenie cesty by malo prísť čoskoro, inak budú škody rýchlo narastať," uzatvára Mertlík.
Ešte konkrétnejšie je Marek. ,, Recept pre eurozónu: navýšenie EFSF, rekapitalizácia bánk, odpísanie 50-60 percent gréckeho dlhu, zvýšený dohľad na fiškálnou konsolidáciou v Portugalsku, Taliansku a Španielsku, príprava novej vízie eurozóny. "
Kam by integrácia mala smerovať?
Prezident Európskej centrálnej banky vyjadril presvedčenie, že Európa musí smerovať aj k politickej integrácii, podľa neho by sa malo vytvoriť aj Európskej ministerstvo financií.
S tým v podstate súhlasia aj oslovený ekonómovia:
"Kríza ukázala potrebu prísnejšieho presadzovania a kontroly fiškálnej disciplíny jednotlivých národných vlád v budúcnosti. To možno hypoteticky dosiahnuť rôznymi mechanizmami, celoeurópske ministerstvo financií môže byť jedným z nich," uviedol napríklad Pavel Sobíšek.
,,Som pre fiškálny federalizmus podobný tomu americkému. Výhodou je uchovanie jednotného ekonomického priestoru bez kurzových a iných bariér, kvôli ktorých odstráneniu bola EMU vytvorená, pričom jednotlivé štáty si môžu ponechať rôzne daňové špecifiká, "vyjadril svoju predstavu Pavel Mertlík.