Napučaný záchranný európsky fond finančnej stabilty (EFSF) si pomaly razí cestu eurozónou. Rakúsko tak zvýši svoje garancie do fondu z 12,2 na 21,6 miliardy eur a stalo sa štrnástou zo 17 krajín eurozóny, ktorározšírenie EFSF schválila.
V Nemecku v piatok jeho navýšenie schválila horná komora parlamentu, čo sa po štvrtkovom "áno" dolnej komory považovalo za formalitu. Navýšenie schválil aj rakúsky parlament a v noci na piatok sa pripojilo i Estónsko, ktoré schválilo svoje členstvo vo fonde a zároveň svoj príspevok.
Počet členských štátov EFSF tak dosiahol 17, podiel vo fonde tak teraz majú všetky členské krajiny eurozóny. Estónsko oficiálnym členom doteraz nebolo, pretože do eurozóny vstúpilo až 1. januára 2011. EFSF bol založený vlani v máji.
Zaujímavou reakciou na schválenie mal Igor Gräzin, estónsky poslanec a jediný zástupca vládnej Reformnej strany, ktorý hlasoval proti vstupu Estónska do záchranného fondu eurozóny. "Ako Harry Potter porazí Voldemorta, je niečo, čomu normálny človek rozumie, ale ako EFSF vytiahne Európu z krízy, to je rozprávka," vyhlásil Gräzin.
Záchranný fond EFSF v 10 bodoch1. Čo je to EFSF? 2. Aká je jej hlavná úloha? 3. Je to veľká inštitúcia? 4. Kto ju vedie? 5. Aké má zdroje? 6. Kedy sa spúšťa mechanizmus EFSF? 7. Ako rýchlo krajiny dostanú schválenú pomoc? Ministri financií eurozóny musia jednomyseľne schváliť výšku pôžičky, jej úročenie aj dobu splatnosti. 8. Ako sa úročí pomoc a na ako dlho sa poskytuje? Žiadny "pevný vzorec" pre výpočet úrokov neexistuje. Vychádza sa z trojmesačnej sadzby na londýnskom medzibankovom trhu. K pôžičkám so splatnosťou do troch rokov sa "príraža" 300 bázických bodov a ďalších 100 bodov, ak je splatnosť dlhšia ako tri roky. Plus jednorazový "servisný poplatok", ktorý úročenie zdražuje o 50 bodov. 9. Môžu sa krajiny EÚ stojace mimo eurozóny podieľať na pomoci a ďalších aktivitách EFSF? 10. Môžu si EFSF požičať aj krajiny mimo eurozóny? Nie. Tomuto účelu slúži európsky stabilizačný finančný mechanizmus a aj fond na podporu platobnej bilancie. |
Európa bude čakať na Slovákov
Aby mohol fond fungovať, je potrebný výslovný súhlas každej krajiny eurozóny, pričom v prípade mnohých členských štátov je potrebné schválenie v parlamente. Slováci by mali byť poslednou krajinou, ktorá schváli júlovú dohodu predstaviteľov eurozóny, ktorá počíta so zvýšením celkových finančných garancií v záchrannom fondu na 780 miliárd eur. To má fondu umožniť poskytovať pôžičky zadlženým štátom v pôvodne zamýšľanom objeme 440 miliárd eur.
Najväčšou sumou prispieva do fondu Nemecko, a to asi 211 miliardami eur. Podiel Slovenska, ktoré je teraz najväčším strašiakom Európy, by sa na zárukách tak zvýšil o tri štvrtiny na 7,73 miliardy eur. Fond má tiež dostať nové právomoci. Podľa slovenského eurokomisára pre inštitucionálne vzťahy a administratívu Maroša Šefčoviča Slovensko svojim váhaním so schválením posilnenia fondu riskuje svoju reputáciu. "Neviem si predstaviť opätovné prerokovávanie dokumentov a dohôd o EFSF (...) potom, čo je už toľko krajín vrátane Nemecka schválilo," zdôraznil Šefčovič.
Štrnásť krajín už EFSF schválilo, okrem Slovenska má fond ešte schváliť Malta a Holandsko.
Viac peňazí?
Stále častejšie sa ale množia správy, že 780 miliárd eur nebude ani tak na záchranu stačiť. Brusel už údajne v spolupráci s Európskou centrálnou bankou (ECB) plánuje navýšenie záchranného fondu na 2 bilióny eur, podľa predchádzajúcej informácie bankára z ECB by malo ísť o 1,5 bilióna eur.
"Ak sa to umieranie predĺži, bude samotná smrť veľmi komplikovaná a spojená s veľkými nákladmi. Buď sa euro a eurozóna za veľkých nákladov zachráni, alebo sa za veľkých nákladov rozpadne. Máme na výber medzi dvoma zlými riešeniami a kancelárka si vybrala to horšie, "poznamenal k súčasnej situácii ekonomický poradca a politický analytik Petr Robejšek pre ČRo1 Radiožurnál.