Podľa exkluzívnych informácií agentúry Reuters vraj Merkelová a Sarkozy (v zahraničí sa používa skrátením ich priezvisk označenie "Merkozy") majú už asi mesiac na stole plán na vznik nového, menšieho euroklubu.
"Musíme postupovať veľmi opatrne, ale pravdou zostáva, že potrebujeme zostaviť presný zoznam tých, ktorí nechcú byť súčasťou klubu a tých, ktorí v ňom byť jednoducho nemôžu,“ uviedol dobre oboznámený zdroj z Bruselu, ktorý si želal ostať v anonymite.
Nemecko však dnes tieto správy poprelo. Berlín chce stabilizovať menovú úniu ako celok, povedal agentúre Reuters hovorca kancelárky Angely Merkelovej Steffen Siebert. Jej strana chce podľa denníka Financial Times Deutschland aspoň zmeniť európsku zmluvu tak, aby členovia eurozóny, ktorí nebudú zvládať svoje dlhové problémy, mohli z menovej únie sami vystúpiť.
Podľa Borisa Tomčiaka zo spoločnosti Colosseum súčasná kríza ukázala, že projekt eurozóny nie je úspešným. "Samozrejme, politici nikdy nepriznajú, že urobili chybu a voličov natiahli do niečoho, čo im skôr priťažilo, ako pomohlo," tvrdí analytik.
Ak by plán menšieho euroklubu skutočne existoval, v "novej" eurozóne by podľa analytika Next Finance Martina Prokopa mali byť krajiny, ktorých hospodársky cyklus je obdobný, nemajú príliš veľké zadlženie a brala by sa do úvahy aj geografická poloha a ekonomická vyspelosť.
Na príklade Španielska, Portugalska a Grécka sa podľa neho ukázalo, že menej vyspelým krajinám nevyhovovali nízke úrokové sadzby. "Práve tento bod ekonomickej vyspelosti Slovensko nespĺňa, naopak zase vyhovuje v podmienkach nízkeho zadlženia a hospodárskeho rastu," dodáva. Tomčiak tvrdí, že pre najzadlženejšie krajiny by bolo vylúčenie prínosom, pretože by získali späť vlastnú monentárnu a menovú politiku.
Podľa Petra Sklenářa z J&T Banky nie je možné špekulovať, akú bude mať "nová" eurozóna podobu. Zatiaľ sa však podľa analytika dá očakávať, že ak vznikne, bude mať menej členov, s menšími rozdielmi a veľkou fiškálnou disciplínou a prepojenosťou. "V dôsledku rozdielov ekonomických úrovní je podľa neho otázkou, kam zaradiť troch nových východoeurópskych členov- Slovensko, Slovinsko a Estónsko. Veľa bude závisieť na podmienkach a pravidlách novej únie," dodáva.
Podľa analytika Colossea by bol proces zmenšovania eurozóny admininistratívne náročný. "Ak nastane, pravdepodobne odštartuje vylúčením Grécka. Slovensko popravde nepatrí do spoločného bloku s Nemeckom, ale zatiaľ nie je dôvod, aby eurozónu opustilo," vysvetľuje.
Francúzsky prezident Nicolas Sarkozy uviedol tento týždeň študentom vo východofrancúzskom meste Štrasburg, že jediné možné riešenie pre eurozónu je v budúcnosti dvojrýchlostná Európa, rozdelená na krajiny, ktoré sa vpred hýbu rýchlejšie ako zvyšok európskej „dvadsaťsedmičky“.
Možnosť vzniku novej eurozóny bola podľa zdroja prerokovaná iba na „intelektuálnej“ úrovni, konkrétne kroky Merkelová ani Sarkozy vraj nepodnikli. „O zmenšení eurozóny neprebehli žiadne diskusie,“ poprel informácie hovorca francúzskeho ministerstva financií.
Proti rozdeleniu EÚ sa v stredu dôrazne vyslovil šéf Európskej komisie José Manuel Barroso, ktorý dokonca argumentoval hrozbou, ktorú by takýto vývoj znamenal pre mier v Európe. "Nemôže byť mier a prosperita na severe alebo západe Európy, pokiaľ nebude mier a prosperita aj na juhu a východe," povedal Barroso v prejave v Berlíne.
Hovorkyňa komisie dnes s odkazom na Barrosove slová uviedla, že prehlbovanie integrácie v eurozóne je síce nevyhnutné, nesmie však viesť k rozdeleniu menovej únie ani celej EÚ. Citovala odhady nešpecifikovaného pôvodu, podľa ktorých by nemecká ekonomika v prípade rozdelenia eurozóny klesla o tri percentá a stratila milión pracovných miest. Pravdepodobne by to bol dôsledok straty nemeckého vývozu do terajších slabších krajín eurozóny, ktoré by museli obnoviť vlastnej meny s výrazne nižšími kurzami k euru. "Boli by to obrovské náklady. Nemôžeme dovoliť, aby sa eurozóna alebo Európska únia fragmentovaly, pretože by to bolo proti záujmom všetkého európskeho ľudu," povedala hovorkyňa Pia Hansenová.
