Jean-Claude Trichet, ktorý svet bankovníctva obdaroval pojmom „ostražitosť“, po ôsmich rokoch odchádza z čela Európskej centrálnej banky. Trhy sa rýchlo naučili, že novinka v inak suchopárnom slovníku ekonomických elít značí blížiace sa zmeny v úrokových sadzbách. „Na svojich tlačových konferenciách vedel pozornosť upriamiť na seba, keď s francúzskym šarmom čítal suché správy,“ poznamenáva analytik Mário Blaščák. Odborníci sa zhodujú, že komunikácia eurobanky sa vďaka nemu rozhodne zlepšila. „Lúštiť význam slov jeho predchodcu Wima Duisenberga bolo niekedy podstatne namáhavejšie,“ vyjadril sa na adresu prvého prezidenta ECB analytik spoločnosti Patria Finance David Marek. No ako dodáva s úsmevom, spočiatku si bolo treba zvykať na Trichetovu „francúzsku“ angličtinu: „Časom sa však zlepšovala,“ konštatuje. Je tak na exguvernérovi talianskej centrálnej banky a Trichetovmu nástupcovi Mariovi Draghimu, či túto latku udrží. Šancu na predvedenie má už zajtra, keď po prvý raz povedie zasadnutie eurobanky.
Zažil vrchol aj dno
Keď sa Trichet po desiatich rokoch na čele francúzskej centrálnej banky v roku 2003 postavil za kormidlo eurobanky, ani netušil, že zažije jej najlepšie aj najhoršie chvíle. Odborníci sa pochvalne vyjadrujú, že pod jeho taktovkou sa centrálnej banke darilo ukážkovo udržiavať pod kontrolou rast cien na starom kontinente. „ECB je v podstate jedinou európskou inštitúciou, ktorá efektívne dokázala spomaľovať postup dlhovej krízy v Európe. Zatiaľ čo politici len prešľapovali na mieste,“ odhalil Marek druhý úspech takmer 69-ročného rodáka z Lyonu. Pre samotného Tricheta to paradoxne bola aj jedna z najväčších prehier. „Dlho odmietal nakupovanie dlhopisov problémových krajín. Snažil sa bojovať za nezávislosť banky, no nakoniec sa podvolil tlaku a zapojil sa do záchrannej akcie,“ hovorí Blaščák o postoji údajne piateho najmocnejšieho muža svetovej ekonomiky.
Zatiaľ čo prvé obdobie jeho vládnutia v prosperujúcej Európe bolo prechádzkou ružovým sadom, to druhé ťažko poznačila kríza. Všetko sa začalo na začiatku druhého Trichetovho volebného obdobia. Deviateho augusta 2007 musela banka otvoriť svoje žriedla a zaplaviť európske finančné domy tonami peňazí, aby im pomohla prekonať akútny nedostatok krátkodobého kapitálu. „Boli sme prvou centrálnou bankou na svete, ktorá rozpoznala realitu situácie a reagovala tým, že rýchlo vykonala komplexné opatrenia,“ spomína si na toto obdobie v rozhovore pre Bild am Sontag sám Trichet.
S prehlbujúcou sa hypotekárnou krízou sa však eurobanka svojou politikou začala odkláňať od iných centrálnych bánk, čo odborníci považujú za slabosť Trichetovej éry. „V prísnosti politiky zašla ECB niekedy až príliš ďaleko. Dôkazom je, že ešte v júli 2008 zvyšovala úrokové sadzby, pritom dva mesiace na to prepukla naplno finančná kríza,“ objasňuje Marek zakopnutie kapitána. „Podobne sa zachovala aj tento rok, keď dvakrát zvýšila úrokové sadzby. Objavovalo sa pritom už množstvo signálov, že vývoj ekonomiky sa bude zhoršovať,“ dodáva. Čaká sa preto, že banka prudko zmení nastolený kurz.
Spokojní zamestnanci
Hoci Trichet si medzi viac ako tisíc päťsto zamestnancami udržiaval vždy úctu a obdiv za schopnosti zachovať banke tvár v ťažkých časoch, kritici mu ako slabinu vyčítajú slabého tímového ducha a pokrivkávanie v oblasti transparentnosti a zodpovednosti v riadení banky. Pokiaľ však ide o bohatstvo, šéf eurokasy odmieta, že by trpel mamonom peňazí. „Osobne ma bohatstvo nefascinuje,“ tvrdí muž, ktorého autogram dnes zdobí okolo 14 miliárd eurobankoviek a ktorého základný ročný plat prekračoval 360-tisíc eur.