Pred dverami eurovalu sa objavil štvrtý kandidát. Po Grécku, Írsku a Portugalsku by o miliardy eur mohol už čoskoro požiadať Cyprus. Pôvodne sa rátalo, že tak spraví Španielsko, ktoré potápajú domáce zadlžené banky a regióny, no kríza v Grécku zasiahla ešte vážnejšie Cyprus. Guvernér domácej centrálnej banky Panicos Demetriades už pripustil, že vláda môže požiadať o medzinárodnú pomoc. „Nemôžeme vylúčiť nič, pokiaľ by z toho mohla ťažiť ekonomika.“
Správa pre Slovákov
Situácia by mohla zaujímať aj Slovensko – ak Cyprus požiada o pomoc, bez našich záruk sa to pravdepodobne nezaobíde. Doteraz sme sa za problémové krajiny zaručili sumou vo výške 900 miliónov eur, teraz by to mohli byť ďalšie desiatky miliónov.
Samotnému Cypru podlamuje kolená situácia v Grécku, ktoré je jej hlavným exportným partnerom. Znižujúca sa spotreba na Peloponézskom polostrove zákonite stiahla ekonomiku Cypru do recesie. „Domáce banky zasiahol odpis dlhu Atén oveľa viac, ako zasiahol tie grécke.
Nedostali pritom žiadnu pomoc z eurovalu,“ hovorí analytik Next Finance Martin Prokop. Domáce finančné domy teraz potrebujú peniaze a je otázne, kde ich vláda v ťažkej situácii zoženie.
Krajina mala problém požičať si z finančných trhov peniaze už vlani. Na rozdiel od Grécka, Írska či Portugalska však Nikózia nežiadala pomoc od eurovalu.
Prvýkrát pomohlo Rusko
Cyprus si prekvapujúco požičal dva a pol miliardy eur od Ruska. Za pôžičku, ktorá vláde pomohla s financovaním chodu štátu od decembra minulého roka, budú Moskve platiť veľmi výhodný 4,5-percentný úrok. „Kremeľ ponúkol finančnú pomoc za to, že mu Cyprus pomohol s prevozom zbraní do Sýrie,“ vysvetľuje Prokop. Nikózia takto nemusela riskovať, že Európska únia v spolupráci s Medzinárodným menovým fondom nadiktujú vláde podobne nepríjemnú „redukčnú diétu“, akú dostalo Grécko.