Do summitu Európskej únie o osude Grécka zostáva už len mesiac, no grécky premiér Antonis Samaras nateraz vo vyjednávaniach ústupkov pre záchranný program zlyháva. Prísľub na viac času na prijatie ďalších škrtov a reforiem nezískal v piatok ani od nemeckej kancelárky Angely Merkelovej, ani v sobotu od francúzskeho prezidenta Francoisa Hollanda. Paradoxne, včera sa za neho postavil rakúsky spolkový kancelár Werner Faymann. „Podporujem predĺženie lehoty splácania úverov,“ vyhlásil s tým, že prípadným vystúpením Grécka z eurozóny by si podpílili konár, na ktorom úspešne sedia. Okamžite si však vyslúžil kritiku domácej opozície.
Rozhodnú inšpektori
„Ak chceme získať späť dôveru, musíme napĺňať očakávania. Záväzky sa musia vykonať, po slovách musia nasledovať skutky,“ odôvodnila nateraz odmietavý postoj líderka Nemecka. Zdôraznila však, že euro je viac ako len spoločná mena – je to symbol zjednotenej Európy – z ktorej by nemal byť vyradený nikto, ani Atény. Spolu s Hollandom sa zhodli, že k rokovaniu o osude Grécka sa vrátia po zverejnení správy o stave v krajine z dielne medzinárodných inšpektorov. Ekonómovia takzvanej trojky, teda Európskej komisie, Európskej centrálnej banky a Medzinárodného menového fondu, ju majú zverejniť v polovici septembra. Napriek vyhláseniu rakúskeho kancelára krajina nie je jednotná v názore na Grécko. Opozícia už vyhlásila, že Gréco viac času nesmie dostať. „Veci sa dostali do štádia, že krajiny so slabou ekonomikou opustia euro, alebo si štáty so silnými hospodárstvami vytvoria vlastnú menovú úniu,“ vyhlásilHeinz Christian Strache zo Slobodnej strany Rakúska.
Francúzsky prezident tvrdí, že už na októbrovom summite v Bruseli budú politici „čeliť otázke o dvaapolročnom odklade“. Napriek tomu, že sa tentoraz postavil chrbtom k žiadosti Samarasa o viac času, ponechal si priestor na zmenu postoja. „Tvárou v tvár božiemu súdu musíme ukázať viac solidarity. Vítam úsilie gréckeho ľudu, ktoré ukázal v priebehu posledných, veľmi bolestivých dvoch rokov,“ povedal Hollande cez víkend.
Viac času nič nevyrieši
„Žiadosť Grécka o odklad a jeho neschopnosť plniť čísla je dôkaz, že celý grécky program je veľkým zlyhaním. Ekonomika krajiny konsolidáciou trpí oveľa viac, ako trojka predpokladala,“ myslí si analytik spoločnosti X-Trade Brokers Kamil Boros. Dôkazom je podľa neho výrazne klesajúci výber daní, čo spôsobuje veľké problémy pri skresávaní štátneho deficitu. „Gréci počítajú, že menšie škrtenie ekonomike pomôže, ale to by bolo opäť len na úkor dlhu,“ dodáva. Podľa niektorých gréckych politikov by dvojročný odklad prijatia reforiem stál eurozónu ďalších 20 miliárd eur. Už teraz bolo pritom Aténam v rámci dvoch záchranných balíkov odklepnutých takmer 240 miliárd eur.
Ekonómovia vyzývajú v prípade Atén na „šokovú terapiu“. „Skúsenosti z Pobaltia z posledných rokov, ako aj z Československa v rokoch 1990 – 1991 ukazujú, že šoková terapia je krátkodobo bolestivejšia, ale lepšia cesta ako rozdelenie nevyhnutných krokov na päť až desať rokov,“ povedal hlavný ekonóm J&T Banky Petr Sklenář.
Analytici napriek tomu očakávajú, že politici nakoniec darujú Aténam „viac priestoru na nadýchnutie“. Podľa analytika Patria Finance Tomáša Vlka, ukáže správa inšpektorov neschopnosť Grécka spĺňať podmienky pomoci. Motivovaní strachom z rozpadu eurozóny budú európske špičky vymýšľať nové zdôvodnenia toho, prečo treba Helénskej republike „popustiť opraty“. „Očakávame, že dôjde k určitému kompromisu, kde poľavia obe strany, viac však Gréci,“ uzatvára Boros.
Čo musia Gréci splniť
Prijať škrty a reformy, aby ušetrili 11,5 miliardy eur do konca roku 2014.
V priebehu dvoch rokov znížiť štátny dlh z terajších 133 percent HDP pod 120 percent.
V roku 2013 stlačiť deficit pod 3 percentá HDP. V lani bol deficit 9,1 percenta HDP.