Po dlhých siedmych dekádach importovania ropy do Spojených štátov sa situácia mení natoľko, že o niekoľko rokov by sa mohol tento trend otočiť opačným smerom. To všetko bude možné vďaka technológii, ktorá umožňuje ťažiť ropu a zemný plyn z bridlíc.
V roku 2005 predstavoval čistý import USA 13,5 milióna barelov ropy denne (t.j. dve tretiny celkovej dennej spotreby), pričom v súčasnosti je to už iba 8,6 milióna barelov, čo predstavuje asi polovicu súčasnej spotreby celej krajiny. Do roku 2020 by sa medzera medzi ponukou a dopytom mala ešte viac zúžiť.
Produkcia čierneho zlata v USA stabilne rastie za posledných niekoľko rokov do takej miery, že podľa analytikov Credit Suisse by sa mohli stať Spojené štáty americké do roku 2015 najväčším producentom ropy na svete.
Správy z ostatných kontinentov len podporujú tieto predikcie. Ešte pred niekoľkými rokmi sa predpokladalo, že skupina štátov BRIKs (Brazília, Irak a Kazachstan) prekreslí mapu produkcie ropy zvýšením svojej produkcie v priebehu nasledujúcich dvoch desaťročí, no teraz sa zdá, že ani to nemusí ohroziť produkciu v USA. Kazachstan začne o rok (s omeškaním) ťažiť ropu zo svojho „novoobjaveného“ ložiska, ktoré je považované za najväčšie za posledné štyri dekády. Predpokladaný tok ropy je okolo 150- tisíc barelov za deň (neskôr by mal vzrásť až na 350 tisíc barelov), kým v USA je stanovený cieľ 1,5 milióna barelov za deň.
O Číne sa síce hovorí, že má viac zásob bridlicovej ropy a plynu ako USA, no tieto zásoby sú situované v husto zaľudnených oblastiach. Argentína zase nedávno znárodnila aktíva španielskej spoločnosti, ktorá objavila veľké zásoby bridlíc (predpokladá sa, že by sa z nich mohlo vyprodukovať vyše 1 bilióna barelov ropy) a v ostatných krajinách ako Francúzsko a Bulharsko bráni v ťažbe zákaz používania technológie tzv. hydraulického frackingu, ktorý je nevyhnutný pri ťažbe ropy z bridlíc.
Najväčšou prekážkou nie sú teda štáty, ktoré môžu predbehnúť USA v produkcii ropy, ale storočie stará legislatíva. V časoch, keď Henry Ford predával miliónom Američanov jeho najznámejší model T, vláda prijala zákon, ktorý diktoval, že všetci exportéri surovín musia pred samotným vývozom získať povolenie od vlády. Vtedy sa čistý import USA (viď graf nižšie) pohyboval približne na úrovni 300- tisíc barelov ropy za deň. Do roku 1940 sa Spojené štáty americké nemuseli znepokojovať, čo s dodatočným množstvom ropy.
Avšak s rastúcim využívaním tejto suroviny začala krajina spotrebúvať viac ako vyprodukovala. No vývoz ropy bol, a doteraz zostáva, podmienený povolením od americkej vlády. Platnosť tejto legislatívy môže v budúcnosti spôsobiť problémy producentom ropy, ktorí by chceli túto surovinu vyvážať mimo USA.
Otázkou zostáva, ako z tejto situácie môžu profitovať investori. Rafinérie v USA majú v súčasnosti dve výhody, ktoré im pomáhajú vytvárať zisk. Jedna z nich je, že ropa WTI sa obchoduje s diskontom oproti rope Brent. V priebehu roku 2012 bolo rozpätie medzi ropu WTI a Brent v priemere 17 dolárov za barel. Americké rafinérie majú prístup k lacnejšej surovine a profitujú z cenového rozdielu, keďže ich prečistený produkt je ocenený bližšie k rope typu Brent. Druhou výhodou sú rekordne nízke ceny plynu, teda komodity, ktorú rafinérie využívajú v obrovských množstvách.
(Zdroje: Stockhouse, The Wall Street Journal, Energy Information Administration)
Katarína Obická
Patria Direct SK
Obchodovanie: www.patria-direct.sk
Spravodajstvo: www.patria.cz