Gréci sa radšej sami vzdajú eura, než aby prijali drastické opatrenia na ozdravenie ekonomiky. Tvrdí to ekonomický expert z Centra pre európske politické štúdiá v Bruseli Diego Valiante.
Spoločná európska mena podľa neho prispieva k prehlbovaniu rozdielov medzi bohatými a chudobnými krajinami Európy. Zatiaľ čo Nemecko a severské krajiny za krízy zvyšujú export a majú prebytky obchodnej bilancie, periférne krajiny eurozóny prehlbujú straty.
"Krajiny ako Grécko, Taliansko či Francúzsko nemôžu cenami konkurovať vyššej nemeckej či fínskej kvalite," povedal Valiante. Odkazuje pritom na príklad Argentíny, ktorá sa snažila skrotiť vysokú infláciu pevným naviazaním kurzu pesos na dolár. Americké kvalite ale konkurovať nemohla. Onedlho krajina vytvorila obrovský obchodný deficit a zbankrotovala.
Príklad z Argentíny
Medzinárodný menový fond vo svojej správe z roku 2003 ako poučenie z argentínskej krízy výslovne uvádza: "výmenný kurz musí zodpovedať ekonomickej a politickej realite krajiny."
"Krajina ako Grécko tak môže zvýšiť konkurencieschopnosť jedine znižovaním miezd a škrtmi v rozpočtoch. Konkurenčná medzera bude štáty na periférii nútiť k natoľko drastickým opatreniam, že ich obyvatelia radšej štrajkami a protestami donúti vlády, aby eurozónu opustili," tvrdí Diego Valiante.
Federalizácie alebo rozpad
Ak bude chcieť Európa spoločnú menu udržať, jedinou cestou do budúcnosti je federalizácia, teda prerozdeľovanie medzi bohatšími a chudobnejšími regiónmi, spoločná fiškálna aj ekonomická politika. Federácia by musela fungovať na základe jasných vopred dohodnutých pravidiel, nie tak, aby veriteľské krajiny diktovali pravidlá dlžníkom, domnieva sa expert.
Dôraznejšiu úlohu v súčasnej kríze by zatiaľ podľa Valianta mala zohrať Európska centrálna banka. Ak chce upokojiť trhy, musí predstaviť skutočne ambiciózny a transparentný plán podobný "kvantitatívnemu uvoľňovaniu" amerického FEDu.
"ECB má teraz stále veľmi dobrú bilanciu, môže intervenovať až do výšky 1,5 bilióna eur, bez toho, aby musela tlačiť nové peniaze," tvrdí Valiante. Namiesto nakupovania štátnych dlhopisov by mohla nakupovať dlhopisy bánk a tak im posilniť aktíva, čo by výrazne upokojilo situáciu, odporúča.
Bulharom to ide
V diskusii o budúcnosti eura ale zaznievajú v Bruseli aj presne opačné hlasy. George Ganev z Centra pre liberálne stratégie upozornil na príklad jeho materského Bulharska.
Bulhari majú kurz meny pevne naviazaný na euro, v posledných troch rokoch sa im pritom podarilo zároveň zlepšiť obchodnú bilanciu (vrátane bilancie s Nemeckom) a pritom dochádzalo k zvýšeniu reálnych miezd i dôchodkov.
"Nekonkurujú si štáty, konkurujú si firmy," zdôrazňuje Ganev. "Dôležité je, či sa im darí zvyšovať trhový podiel, našim firmám sa to podarilo."
Podľa Ganeva sa bulharským firmám kvôli kríze v roku 2008 podarilo nájsť slabiny v produktivite. Dosiahli toho kombináciou prepúšťania a mierneho nárastu miezd. Nezamestnanosť sa zvýšila asi o tri percentá, avšak v súčasnosti Bulharsko plní Maastrichtské kritériá lepšie, než ktorákoľvek krajina EÚ.
George Ganev tiež spochybňuje argumentáciu Argentínou.
"Je verejným tajomstvom, že argentínskou ekonomiku zničili provincie svojimi utajenými deficitmi," tvrdí. Naráža tak nepriamo aj na dobre známe grécke problémy z účtovníctvom.
V súvislosti s účtovníctvom je na mieste spomenúť Taliansko, ktoré sa teraz zdá byť európskym problémom číslo jedna. Od stredy tu pôsobí kontrolná komisia EÚ. V prípade Talianska sa hovorí o možnom zneužívaní štátnych prostriedkov samosprávami, bude zaujímavé sledovať, či dohľad z Bruselu niečo odhalí.
Ale späť k euru. Podľa Ganeva spoločná mena motivuje, nedovoľuje krajinám, aby "boli lenivé".
