Ak ich Gréci splnia, potom by o druhom záchrannom programe mohli ministri rozhodnúť v stredu. Ako istý je tento termín?
Grécky maratón o záchranu verejných financií, ktorého cieľ rovnako mnohí vidia ako štátny bankrot, bude pokračovať. Dôvodom je 325 miliónov eur, ktoré podľa eurozóny Grékom stále chýba k získaniu záchranného balíka vo výške 130 miliárd eur.
Túto pomoc včera večer neschválili ministri financií eurozóny aj napriek tomu, že im Gréci na poslednú chvíľu predložili plán reforiem, na ktorých zhode sa grécke koalične strany zasekli na niekoľko dní, čím vyvolali v Európe silné obavy. Bez súhlasu eurozóny pritom Grécku hrozí v marci neriadený bankrot.
|
Čo musia Gréci splniť - Ďalšie škrty 325 miliárd eur v štrukturálnych výdavkoch |
Nielen ďalšie škrty za 325 miliónov eur, ktoré musia Atény vykonať v štrukturálnych výdavkoch, sú podmienkou udelenia pomoci. Škrty musí podľa eurozóny posvätiť aj grécky parlament, ktorý by mal konať v nedeľu. Navyše by mali Gréci preukázať, že tieto úspory budú platiť a mať podporu aj po aprílových voľbách.
A je potrebné pripomenúť, že stále ešte nebola dotiahnutá definitívna dohoda gréckej vlády so súkromnými veriteľmi na odpisoch dlhov, ktorá má dosiahnuť až 100 miliárd eur. Podľa vyhlásenia gréckych úradníkov sú však detaily dohody virtuálne kompletné.
Jean-Claude Juncker, premiér Luxemburska a šéf Euroskupiny po schôdzke ministrov financií tiež varoval, aby Grécko intenzívnejšie zapracovalo na zlepšení výberu daní a urýchlilo predaj štátneho majetku. "Stručne povedané, nebude žiadne vyplácanie pred zavedením reforiem," povedal.
"Grécko musí zaviesť to, čo ešte nezaviedlo z prvého programu pred tým, ako môžeme rozhodnúť o druhom," doplnil jeho slová nemecký minister financií Wolfgang Schäuble.
Recesia nevyhnutná
Nájsť ďalšie úspory však bude pre Grékov veľmi ťažké, najmä v čase, keď ich nezamestnanosť raketovo letí nahor (vo štvrtok vyšli dáta za november, podľa ktorých je viac ako pätina Grékov bez práce a medzi mladými sa táto miera blíži 50%). Navyše škrtom vyjadrujú stále silnú nevôľu obyčajní ľudia. Dôkazom je aj dvojdňový štrajk, ktorá začína dnes.
"Hlboká recesia nielenže ohrozuje grécku ochotu kooperovať, ale predovšetkým hatí už dohodnuté plány k stabilizácii gréckych verejných financií," domnieva sa Jan Bureš, hlavný ekonóm Poštovej sporiteľne.
Len tento rok sa čaká, že grécka ekonomika prepadne o 5 percent, niektoré odhady hovoria dokonca o prepade - 8 percent. Už vlani klesla tamojšia ekonomika zhruba o 7 percent. Grécko zaznamenalo hospodársky rast naposledy v roku 2007.
Posledné nádeje: ECB
Gréci chcú v rámci svojho plánu prerodu vďaka úsporám a škrtom zraziť svoj dlh zo 160 percent HDP do roku 2020 na 120 percent. K tomu však okrem vyššie uvedených rozpočtových úspor musia nájsť ešte ďalšie v celkovej výške okolo 15 miliárd eur. Jedným z kľúčových pomocníkov na tejto ceste by mohla byť Európska centrálna banka (ECB).
Tá by sa totiž mohla lacno zbaviť gréckych dlhopisov, ktoré má vo svojej bilancii. "Ak by ich predala za nákupnú cenu a vzdala by sa eventuálnych ziskov, mohlo by Grécko zmazať dlh za zhruba 12 miliárd eur," dodáva Bureš.
Prezident ECB Mario Draghi po štvrtkovom menovom zasadnutí ECB čelil zo strany novinárov rade otázok práve na túto tému. Avšak jasnú odpoveď nedal.
"Draghimu osobne pravdepodobne príliš takéto účtovne triky nevadia, ale v bankovej rade na nich nemusí zatiaľ panovať zhoda (veľa bude tiež záležať na konkrétnej dohode trojky s Gréckom)," vysvetľuje Bureš.
Grécko tak čaká rad ďalších krízových termínov - do 13. februára sa musí dohodnúť so súkromnými veriteľmi. A Euroskupinou prezentované požiadavky by mali byť splnené do 15. februára, kedy sa znovu zídu ministri financií eurozóny. Ako ale ukázali posledné dni a týždne, ani tento termín nemusí byť ten posledný.