V relácii Českej televízie Otázky Václava Moravca to dnes povedala slovenská premiérka Iveta Radičová, podľa ktorej má EÚ šancu aj túto nepriaznivú situáciu ustáť.
Eurozóna sa tento týždeň zhodla, že výrazne zvýši efektivitu záchranného fondu EFSF. Dohodla sa s bankami na odpisoch gréckych dlhov o približne 50 percent aj na rekapitalizácii európskych bánk.
Nadnárodné riešenie
"Som presvedčená, že výrazne väčším rizikom je rozpad (EÚ) než udržanie. Že máme urobiť maximum pre to, aby sme práve v čase krízy nachádzali spoločné riešenia a dohody, pretože problémy jednotlivých krajín majú len nadnárodné riešenie," povedala Radičová, podľa ktorej je teraz dôležité, aby sa členské krajiny únie dokázali dohodnúť a túto dohodu realizovať. "Pokiaľ nebude padať jedna vláda za druhou tvárou v tvár silnejúcim sociálnym nepokojom, potom má Európa šancu na druhý dych, "myslí si Radičová.
Podľa dosluhujúcej slovenskej premiérky je očividné, že teraz panuje výrazný rozdiel medzi južnou a severnou časťou Európy. "Že sú isté rozdiely medzi členskými krajinami eurozóny a členskými krajinami EÚ. Faktom zostáva, že 17 štátov má spoločnú menu a zabezpečenie stability spoločnej meny je aj pre ekonomický rast či stagnáciu veľmi dôležité," upozornila Radičová, podľa ktoré sa finančná kríza v eurozóne preliala do ekonomickej krízy a má na svedomí stagnáciu ekonomického rastu, čo má vplyv aj na SR.
Európe dochádza čas
Podobný názor má aj minister financií Miroslav Kalousek (TOP 09). "Pre SR a veľkú väčšinu európskych krajín je to (rozpad EÚ) zásadné riziko, "povedal Kalousek. Štrukturálne reformy sú podľa Kalouska dôležité, ale ich reálny vplyv možno očakávať za tri až štyri roky. EÚ by teraz mala uprieť hlavné sily predovšetkým na stabilizáciu bankového sektora, na čo má len málo času.
Európske banky totiž podľa dohody musia posilniť kapitálovú primeranosť. Bankám, ktoré vlastnia značné množstvo gréckych dlhopisov, navyše situáciu skomplikuje ich päťdesiatpercentné znehodnotenie. Kapitál európskych bánk preto bude musieť byť posilnený o niekoľko stoviek miliárd eur. Banky ale majú podľa Kalouska problém získať peniaze na trhoch a zadlžené vlády už nemajú kapacitu im pomôcť.
Hospodárska kríza nie je ďaleko
Poslednou možnosťou je tak podľa Kalouska európsky záchranný fond. "Eurozóna sa dohodla o jeho navýšení aj reštrukturalizáciu gréckeho dlhu. Ale tá zásadná dohoda, kde sa vezmú tie peniaze a najmä akým mechanizmom dôjde k rekapitalizácii privátnych bánk, tá jednoducho nie je a bude sa hľadať veľmi ťažko, "upozornil Kalousek, ktorý predpokladá, že táto téma bude hlavným bodom novembrového stretnutia ministrov financií krajín EÚ. "Pevne dúfam, že sa nejaké riešenie nájde. Však, že by som bol stopercentným optimistom, že nájdeme také riešenie, ktoré trhy upokojí a banky opäť získajú dôveru, to si úprimne povedané moc nemyslím, "podotkol Kalousek, podľa ktorého sa finančná kríza kvôli tomu môže preklopiť v "zásadné kríze hospodársku".